Dánsko pripustilo, že roky zanedbávalo obranu Grónska, ktoré je jeho autonómnym územím. Napísala to agentúra Reuters, podľa ktorej premiérka krajiny Mette Frederiksenová vo štvrtok neskoro večer oznámila, že požiadala o stretnutie s budúcim americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ale neočakáva, že sa s ním stretne ešte pred jeho inauguráciou, ktorá bude 20. januára. Trump v utorok nevylúčil použitie vojenského či ekonomického nátlaku na získanie Grónska.
"Dlhé roky sme zanedbávali nevyhnutné investície do lodí a lietadiel, ktoré pomôžu monitorovať naše kráľovstvo, a s tým sa teraz snažíme niečo urobiť," povedal novinárom dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.
Dánska vláda oznámila prvé výrazné zvýšenie výdavkov na obranu Grónska niekoľko hodín po tom, ako zvolený americký prezident Donald Trump po prvý raz zopakoval svoje želanie kúpiť toto arktické územie, čo urobil 22. decembra na sociálnej sieti Truth Social.
Najkratšia vojna na svete
Dánsky minister obrany Poulsen uviedol, že balík predstavuje "miliardovú sumu o dvoch cifrách" v dánskych korunách, teda najmenej 1,5 miliardy dolárov. Poulsen uviedol, že to umožní nákup dvoch nových inšpekčných lodí, dvoch nových bezpilotných lietadiel s dlhým doletom a dvoch ďalších tímov psích záťahov, napísal v decembri server BBC.
Ak by Trump skutočne splnil svoju hrozbu anektovať Grónsko silou, takáto invázia by bola "najkratšou vojnou na svete", poznamenal dnes portál Politico. "V Grónsku nie je žiadna obranná kapacita. Vládu by prevzali Američania," povedal portálu vedúci výskumný pracovník Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdiá Ulrik Pram Gad.
V roku 1951 podpísali Spojené štáty s Dánskom dohodu, v ktorej sa zaviazali chrániť Grónsko pred napadnutím. Po 74 rokoch prichádza hrozba z Ameriky, píše Politico. Hoci niet pochýb o tom, ktorá krajina by v boji zvíťazila, Dánsko by mohlo mať väčšiu šancu, keby sa obrátilo na právnikov.
Kodaň by sa ich mohla opýtať, či je EÚ nejakým spôsobom povinná Grónsko brániť, či sa môže odvolať na ustanovenie NATO o spoločnej obrane proti útoku zo strany najväčšieho člena aliancie a aké sú záväzky Washingtonu podľa zmluvy z roku 1951, pripomína server Politico.
Grónsko patrí obyvateľom Grónska
Dánska premiérka Frederiksenová po štvrtkovej schôdzke s lídrami strán zastúpených v parlamente vrátane dvoch zástupcov Grónska zopakovala, že neverí, že by sa budúci šéf Bieleho domu pokúsil zmocniť Grónska násilím. "Nemáme dôvod sa domnievať, že sa to stane," povedala premiérka.
Trump však v utorok na svojej tlačovej konferencii nevylúčil použitie vojenského či ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu či Grónska. Jeho slová odmietli viacerí európski politici.
Grónska vláda v stredu vyhlásila, že "Grónsko patrí obyvateľom Grónska" a o jeho budúcnosti rozhodujú výlučne jeho obyvatelia. Uviedla však, že s USA bude pokračovať v spolupráci, keďže sú jedným z jeho najbližších partnerov.
V Grónsku sa nachádzajú veľké zásoby nerastných surovín a ropy, aj keď prieskum ložísk ropy a uránu je zakázaný. Územie má strategickú polohu v Arktíde a nachádza sa tam americká vojenská základňa. Grónsko je kľúčové pre americkú armádu a jej systém včasného varovania pred balistickými strelami, napísal Reuters.
Ostrov, kde žije asi 57-tisíc obyvateľov, je integrálnou súčasťou Dánskeho kráľovstva so samosprávou vo vnútorných záležitostiach od 1. mája 1979. Dánsko, členská krajina EÚ a NATO, naďalej spravuje za Grónsko bezpečnosť a zahraničnú politiku, poznamenal Reuters.