Globálna humanitárna pomoc v roku 2024 naďalej klesala, pričom nedostatok finančných prostriedkov sa zasekol na rekordne vysokej úrovni. Nové, existujúce konflikty a množiace sa klimatické katastrofy spôsobili, že pomoc potrebuje viac ako 320 miliónov ľudí.
Podľa údajov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) sa v roku 2024 podarilo získať 21,2 miliardy dolárov (približne 20,7 miliárd eur) na pomoc špecializovaným programom v jednotlivých krajinách.
Počas roka sa finančné potreby zvýšili z plánovaných 46,4 miliardy dolárov na 49,6 miliardy dolárov pre stupňujúce konflikty v Gaze a Libanone. Do novembra sa však podarilo získať iba 43 percent potrebných financií.
Oproti roku 2023 ide o mierny pokles. Vtedy sa podarilo naplniť 45 percent cieľovej sumy – čo bol prvý rok za viac ako desaťročie, keď financovanie kleslo pod 50 percent cieľa.
Výrazný deficit v roku 2023 prinútil OSN zamerať sa v roku 2024 na menší počet ľudí, pričom cieľom bolo pomôcť 197 miliónom z celkovo 323 miliónov ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Do novembra však pomoc dostalo len 116 miliónov ľudí.
Náklady na pomoc
V roku 2024 požaduje OSN od darcov 47,4 miliardy dolárov na zabezpečenie pomoci po celom svete. Tento apel je štvrtý najväčší v histórii OCHA, no šéf humanitárnej pomoci Tom Fletcher upozornil, že približne 115 miliónov ľudí nedostane potrebnú pomoc, pretože agentúra jednoducho nemá dostatočné zdroje.
Blízky východ a severná Afrika prekonali subsaharskú Afriku ako regióny s najvyššími finančnými potrebami, a to pre spomínané konflikty v Gaze, na okupovanom Západnom brehu a v Libanone. Najväčšia časť finančných prostriedkov – približne 15,9 miliardy dolárov – je určená pre tento región, nasledovaná 12 miliardami dolárov pre východnú a južnú Afriku.
Podľa OCHA bude prioritou riešenie potravinovej neistoty, ktorá by sa mohla v roku 2025 ešte zhoršiť. Svetový potravinový program (WFP) odhaduje, že na riešenie potravinových kríz a podvýživy bude potrebovať 16,9 miliardy dolárov.
Agentúra OSN požiadala o 9,9 miliardy dolárov na financovanie hygienických, potravinových, vzdelávacích a zdravotníckych programov pre 109 miliónov detí, pričom rok 2024 označila za jeden z najhorších rokov pre deti postihnuté konfliktami.
Rok 2024 bol ďalším brutálnym rokom pre najzraniteľnejších ľudí na svete. Násilie na Blízkom východe sa zintenzívnilo, zatiaľ čo povodne, suchá a extrémne horúčavy spôsobovali škody na celom svete.
Krízy trvajú dlhšie, pričom podľa OCHA priemerný humanitárny plán pomoci pokrýva obdobie 10 rokov. V niektorých afrických krajinách a na palestínskych územiach sú humanitárne výzvy aktívne už viac ako dve desaťročia.
Dlhodobé krízy majú aj negatívny vplyv na susedné krajiny. Napríklad hladomor a násilie v Sudáne spôsobili výrazný nárast potrieb humanitárnej pomoci v Čade, keď utečenci prekročili hranice.
Zároveň niektoré bohaté darcovské krajiny znížili výdavky na pomoc. Nemecko, jeden z najväčších darcov OSN, znížilo svoj rozpočet na pomoc o 500 miliónov dolárov z roku 2023 na 2024 a plánuje ďalšie škrty o 1 miliardu dolárov v roku 2025.
Nová labouristická vláda Veľkej Británie taktiež nezvýšila svoj príspevok na oficiálnu rozvojovú pomoc na medzinárodný cieľ 0,7 percenta hrubého národného dôchodku (HND), ktorý predchádzajúca konzervatívna vláda znížila na 0,5 percenta.
Humanitárne agentúry sa tiež obávajú, že zvolený americký prezident Donald Trump by mohol po svojom návrate do úradu 20. januára znížiť financovanie, keďže počas jeho predchádzajúceho mandátu boli pokusy o škrty zablokované Kongresom.
Najväčšie finančné medzery
Podfinancovanie WFP v roku 2024 prinútilo organizáciu obmedziť svoje programy. Nedostatok financií v Čade a na Haiti zhoršil potravinovú neistotu a obmedzenia postihli aj programy v Afganistane, Sýrii a Etiópii.
Programy na podporu žien a dievčat a riešenie rodovo podmieneného násilia sú stále najmenej financované. Nedostatok financií na vodu, hygienu a zdravotnú starostlivosť (WASH) ovplyvnil aj reakcie na epidémie v Afrike a v Jemene.
OCHA plánuje pokračovať vo financovaní prostredníctvom miestnych partnerov, pričom v roku 2024 bolo rekordných 45 percent pomoci smerovaných cez miestne a národné organizácie.
Šesť klimatických výziev sa skončilo v roku 2024 a ďalších šesť vyprší v roku 2025. OCHA však varuje, že krajiny budú naďalej potrebovať investície na prispôsobenie sa a budovanie odolnosti voči budúcim katastrofám.
