Rusko plánovalo teroristické útoky proti leteckým spoločnostiam nielen v Poľsku, ale aj po celom svete. Uviedol to poľský premiér Donald Tusk po dnešnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Varšave. Vyzval civilizovaný svet na spoločný postup. Kremeľ už skôr odmietol obvinenia, že Rusko stálo za sabotážami a podpaľačskými útokmi v Európe.
"Nebudem zachádzať do podrobností, môžem len potvrdiť opodstatnenosť obáv, že Rusko plánovalo teroristické útoky v leteckej doprave, a to nielen proti Poľsku, ale proti aerolíniám po celom svete," vyhlásil premiér.
"Sabotážne akcie, rôzne verzie vojny, akú Rusko vypovedalo nielen Ukrajine, ale celému civilizovanému svetu, vyžadujú spoločné kroky," povedal Tusk pred novinármi. "Poľsko zohráva kľúčovú úlohu v Európe v akciách proti sabotážiam a diverziám, ktoré Rusko organizuje nielen na poľskom území," dodal podľa portálu Wirtualna Polska.
V médiách sa predtým objavili správy, že aj v Poľsku testovali ruskí agenti rozosielanie zápalných balíčkov kuriérskymi službami a leteckou dopravou. Západní bezpečnostní činitelia majú podozrenie, že ruská rozviedka stála za spiknutím, ktorého cieľom bolo umiestniť zápalné zariadenia v balíkoch do nákladných lietadiel smerujúcich do Severnej Ameriky.
Jeden balík vzbĺkol v prepravnom uzle v Nemecku a ďalší sa vlani vznietil v sklade v Anglicku. Rusko podľa poľskej vlády vedie hybridnú vojnu proti Poľsku a ďalším západným krajinám v odvete za ich podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii.
Poľská vláda tiež obvinila Rusko a jeho spojencov Bielorusko z vyvolávania migračnej krízy na východnej hranici Európskej únie s cieľom vyvolať chaos a rozdelenie v EÚ. Poľský minister zahraničia vlani nariadil uzavrieť jeden z troch ruských konzulátov v krajine v reakcii na sabotáže, vrátane podpaľačských útokov, za ktorými podľa neho stála Moskva, pripomenula agentúra AP.
Poľsko pomôže Ukrajine na ceste do EÚ
Poľský premiér dnes zároveň uviedol, že poľské predsedníctvo bude pracovať na urýchlení ukrajinskej cesty do Európskej únie,
Poľsko, ktoré teraz predsedá Rade EÚ, je jedným z hlavných spojencov Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii. Ukrajinský prezident očakáva, že aj po nástupe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa na budúci týždeň budú USA pokračovať vo svojej podpore Ukrajiny.
"Poliaci pomáhajú Ukrajine od prvého dňa vojny a naša podpora bude pokračovať. Táto vojna sa skončí, pre Ukrajinu a Západ víťazne, sme si istí, že táto agresia bude porazená," uviedol poľský premiér na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským vodcom.
Obaja štátnici spolu hovorili práve o posilnení vzájomnej spolupráce, okrem iného pokiaľ ide o dodávky zbraní či následnú rekonštrukciu Ukrajiny. Riešili aj nástup Trumpovej administratívy.
"Spojené štáty sú naším partnerom, garantom stability, sú najväčším darcom Ukrajiny, vďaka nim môžeme bojovať proti ruskej agresii," povedal Zelenskyj s tým, že budú s Američanmi aj naďalej spolupracovať. "Nechceme ale len, aby vojna skončila, chceme, aby bol mier spravodlivý a trvalý a zaručil, že sa Rusi nevrátia," dodal.
Spojené štáty budú podľa Tuska s Ukrajinou a Európou spolupracovať na bezpečnosti, ak bude Európa brať bezpečnostné výzvy vážne.
Rusko začalo rozsiahlu vojenskú agresiu proti Ukrajine 24. februára 2022. Spojené štáty sa pod vedením súčasného prezidenta Joea Bidena postavili na stranu Kyjeva, ktorý podporujú okrem iného dodávkami vojenskej techniky a zbraní. Nie je však isté, či bude pomoc USA pokračovať rovnakým tempom aj za Trumpa, ktorý sa prezidentského úradu ujme 20. januára.
Výšku americkej pomoci Trump v minulosti kritizoval a vyhlásil, že chce vojnu rýchlo ukončiť.
Otázka volyňského zločinu
Zelenského návšteva prichádza len pár dní po tom, ako Tusk privítal rozhodnutie ukrajinských úradov povoliť prvé exhumácie Poliakov zavraždených za druhej svetovej vojny nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na Volyni. Toto územie, ktoré bolo súčasťou predvojnového Poľska sa teraz nachádza na západe Ukrajiny. Historický spor kalil vzťahy Kyjeva a Varšavy.
Dnes poľský premiér na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským uviedol, že obe strany "nájdu spoločný jazyk a metódy rokovaní v otázke volyňského zločinu a citlivých otázok našej histórie". "Budeme Ukrajine pomáhať, ale budeme tiež dbať na naše národné záujmy a toho sú si vedomé obe strany," povedal Tusk.
Zelenskyj následne poznamenal, že na detailoch už pracujú obe ministerstvá kultúry, ktoré majú záležitosť na starosti. "Musíme sa posunúť vpred. Sme susedia a Rusko je naša najväčšia hrozba. Táto hrozba existuje dnes, bude existovať aj zajtra a my musíme urobiť všetko pre posilnenie našej spolupráce," dodal ukrajinský prezident.
Poľsko tvrdí, že na Volyni, ktorá bývala súčasťou predvojnového Poľska, ukrajinskí nacionalisti zabili počas druhej svetovej vojny desiatky tisíc Poliakov. Pri odvetných akciách poľského odboja prišli o život aj tisícky Ukrajincov.
Poľský parlament uznal masakry za "etnické čistky nesúce črty genocídy". Ukrajina toto tvrdenie neprijala a často o volyňských masakroch hovorí ako o súčasti konfliktu medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorý zasiahol oba národy.
Obeťami sa na Volyni v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Presný počet mŕtvych nie je známy, historici odhadujú, že o život prišlo 50-tisíc až 120-tisíc Poliakov, vrátane žien a detí.