Plánované ruské vojenské reformy, ktoré by zvýšili počet ruských vojakov o 30 percent, predstavujú hrozbu pre Severoatlantickú alianciu a treba na ne reagovať ostražite, uviedol dnes podľa agentúry Reuters šéf fínskej vojenskej spravodajskej služby Pekka Turunen.
Fínsko, ktoré zdieľa s Ruskom najdlhšiu hranicu Európskej únie, vstúpilo do NATO v roku 2023; jeho severský sused Švédsko nasledoval Fínmi v marci 2024. Obe krajiny tak urobili v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
Fínska vojenská spravodajská služba vo výročnom prehľade, ktorý bol dnes zverejnený, upozornila, že Moskva oznámila plány na reformu svojej armády do konca roka 2026.
"Áno, ide o hrozbu pre NATO, najmä ak bude plán realizovaný," povedal Turunen agentúre Reuters. Dodal, že si myslí, že Rusko môže svoje ciele reálne dosiahnuť do roku 2030. Turunen uviedol, že ruské zvýšenie počtu vojakov o 30 percent by znamenalo, že celková sila ruskej armády by dosiahla 1,5 milióna vojakov. "Musíme byť ostražití," dodal.
Podľa Turunena by sa počet ruských vojakov v blízkosti Fínska mohol oproti obdobiu pred vojnou na Ukrajine zdvojnásobiť až strojnásobiť najmä v priľahlej ruskej oblasti Karélie; existujúce jednotky na Kolskom polostrove a v okolí Petrohradu by Rusko zrejme posilnilo.
Ruský minister obrany v decembri 2024 vyhlásil, že Moskva musí byť v budúcom desaťročí pripravená bojovať proti NATO v Európe. Rusko začalo svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022.