Nemecký kancelár Olaf Scholz neočakáva, že by Spojené štáty po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu zastavili vojenskú pomoc Ukrajine. Povedal to dnes na tlačovej konferencii po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom.
Obaja predsedovia vlád zdôraznili, že ich krajiny budú Ukrajine pomáhať v obrane proti ruskej agresii, ako dlho to bude potrebné.
"Neočakávam, že by Spojené štáty prestali podporovať Ukrajinu v jej obrane," vyhlásil Scholz. Spojené štáty sú teraz najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa už skoro tri roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska, Nemecko je na druhom mieste.
V pondelok vystrieda amerického prezidenta Joea Bidena v Bielom dome Donald Trump. Republikán Trump výšku americkej pomoci v minulosti kritizoval a vyhlásil, že chce vojnu rýchlo ukončiť.
Tiež podľa Scholza a Kristerssona by mala vojna skončiť čo najskôr, o podmienkach mierových rokovaní by ale podľa nich mal rozhodnúť Kyjev.
Predsedovia vlád Nemecka a Švédska sa tiež zhodli, že ich krajiny budú naďalej Ukrajinu podporovať. Kristersson zdôraznil, že sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nepodarilo dosiahnuť ciele vojny a naopak výsledkom invázie na Ukrajinu je, že sa Švédsko a Fínsko stali členmi NATO.
Nemecký kancelár tiež zopakoval, že jednou z tém nadchádzajúcich volieb do Spolkového snemu bude aj ďalšie financovanie pomoci Ukrajine. Podľa neho sa budú nemeckí voliči rozhodovať, či sa bude Ukrajine pomáhať na úkor domácich výdavkov, alebo nie.
Scholz chce peniaze pre Ukrajinu financovať z pôžičky, kvôli ktorej by podľa neho mala byť pozastavená platnosť takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré bráni rýchlemu zadlžovaniu krajiny.
Opozičné strany - konzervatívna únia CDU/CSU a liberálne FDP - ďalšie zadlžovanie krajiny odmietajú. Podľa Scholza to však znamená, že sa bude musieť pomoc Ukrajine financovať na úkor dôchodkov či investícií do nemeckej infraštruktúry.