Iránsky prezident Masúd Pezeškján a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin dnes v Kremli podpísali novú dohodu o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami, oznámili tlačové agentúry.
Pakt, ktorý vyvoláva obavy na Západe a ktorý zahŕňa vojenskú spoluprácu, Moskva a Teherán uzavreli krátko pred návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
"Dlho sme nad tým pracovali a som veľmi rád, že táto práca je zavŕšená. Je to dôležité, pretože (dohoda) nám umožní pridať ďalší impulz prakticky do všetkých smerov našej spolupráce," povedal Putin po privítaní iránskeho hosťa.
Nová dohoda, ktorá nahradí zmluvu z roku 2001, kladie dôraz na spoluprácu oboch krajín v bezpečnosti a obrane, napísal denník Kommersant. Pezeškján podľa agentúr na začiatku stretnutia s Putinom označil dohodu za pevný základ rozvoja spojenectva medzi oboma štátmi a zdôraznil strategický význam vzťahov Teheránu s Moskvou.
Vzťahy Ruska s Iránom sa utužili po tom, ako Putin vo februári 2022 nariadil vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Kyjev a Západ obvinili Teherán, že poskytol Rusku stovky dronov priamo útočiacich na cieľ, čo Moskva a Teherán popierali. V Rusku sa medzitým rozbehla výroba dronov iránskej konštrukcie.
Dohoda podľa Kremľa pokrýva všetky oblasti od obchodu cez vojenskú spoluprácu až po vedu, vzdelávanie a kultúru, poznamenala agentúra AP.
Pripomenula tiež, že obaja prezidenti dohodu podpisujú krátko pred inauguráciou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa zaviazal ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine a zaujať tvrdší postoj voči Iránu, ktorý sa potýka s rastúcimi ekonomickými ťažkosťami a ďalšími problémami, vrátane vojenských porážok vo svojej sfére vplyvu na Blízkom východe.
Rusko a Irán mali v minulosti problematické vzťahy, ale tie sa oteplili po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Moskva sa stala kľúčovým obchodným partnerom a dodávateľom zbraní a technológií pre Teherán, ktorý čelil medzinárodným sankciám. Rusko postavilo prvú iránsku jadrovú elektráreň a stavia tam ďalšie dva jadrové reaktory.
Rusko bolo súčasťou dohody z roku 2015 medzi Iránom a šiestimi jadrovými veľmocami, ktorá ponúkala zmiernenie sankcií proti Teheránu výmenou za obmedzenie iránskeho jadrového programu. Keď USA za prvého Trumpovho funkčného obdobia jednostranne od dohody odstúpili, Kremeľ ponúkol Teheránu podporu.
Teherán stále viac potrebuje pomoc Moskvy, pretože čelí ekonomickým ťažkostiam a palčivým neúspechom vo sfére svojho vplyvu na Blízkom východe. Irán spolu s Ruskom nedokázali zabrániť zrúteniu režimu Bašára Asada v Sýrii a iránskych spojencov v regióne, hnutia Hamas v Pásme Gazy a Hizballáh v Libanone, ťažko zasiahli izraelské ofenzívy.
Problémy by sa mohli prehĺbiť po tom, ako sa Trump vráti do Bieleho domu so svojou politikou "maximálneho tlaku" na Irán.Ten usiluje najmä o vyspelé ruské zbrane, ako sú systémy protivzdušnej obrany dlhého doletu a stíhačky, ktoré by pomohli odraziť prípadné útoky Izraela, dodala AP.