Americký prezident Donald Trump niekoľko hodín po nástupe do úradu v rámci rušenia desiatok dekrétov svojho predchodcu tiež vrátil Kubu na americký zoznam krajín sponzorujúcich terorizmus, z ktorého ju pred týždňom vyškrtol Joe Biden. Informovala o tom agentúra EFE.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel Trumpov krok označil za "arogantný čin", ktorého cieľom je pokračovať v ekonomickej vojne proti Kube.
"Prezident Trump arogantným činom, ktorý ignoruje pravdu, obnovil podvodné označenie Kuby ako štátu sponzorujúceho terorizmus. Neprekvapuje ma to. Jeho cieľom je pokračovať v posilňovaní krutej ekonomickej vojny proti Kube," napísal kubánsky prezident na sieti X.
Trumpovo rozhodnutie privítal nový americký minister zahraničia Marco Rubio, syn kubánskych emigrantov, ktorý dlhodobo kritizuje autoritársky režim komunistickej vlády v krajine svojich predkov. Podľa Rubia "niet pochýb", že kubánsky štát "podporuje terorizmus".
Na americkom zozname krajín sponzorujúcich terorizmus, kde sú tiež Severná Kórea, Irán a Sýria, bola Kuba od januára 2021, keď ju tam zaradila len niekoľko dní pred koncom mandátu vtedajšia Trumpova vláda. Na tomto zozname bola Kuba už v rokoch 1982 až 2015, kým ju z neho odstránila vláda prezidenta Baracka Obamu.
Biden Kubu zo zoznamu odstránil až 14. januára. Kubánska vláda v ten istý deň oznámila, že postupne prepustí 553 ľudí z väzenia, čo označila za ústretové gesto pápežovi Františkovi v súvislosti so svätým rokom, ktorý katolícka cirkev tento rok oslavuje.
Do pondelka bolo na Kube podľa mimovládnej organizácie OCDH, ktorá na tomto karibskom ostrove dlhodobo monitoruje porušovanie ľudských práv, prepustených 130 politických väzňov.
Vláda na Kube existenciu politických väzňov dlhodobo popiera. Podľa španielskej mimovládnej organizácie Prisioners Defenders ich ale na tomto karibskom ostrove bolo ku koncu minulého roku 1161.
Byť na americkom zozname krajín sponzorujúcich terorizmus podľa portálu BBC Mundo okrem iného znamená ekonomické, finančné a diplomatické reštrikcie, vrátane zákazu vývozu zbraní, pozastavenia ekonomickej pomoci, blokovania medzinárodných úverov a obmedzenia prístupu do globálneho finančného systému.
Takéto krajiny napríklad nemôžu získať pôžičku od Medzinárodného menového fondu, napísal portál..
V prípade Kuby zaradenie na tento zoznam ďalej prehĺbilo sankcie uvalené na Havanu v rámci hospodárskeho a obchodného embarga v 60. rokoch minulého storočia a napríklad tiež uľahčilo občianskoprávne spory na amerických súdoch kvôli vyvlastneniu majetku na Kube.