Prezident Donald Trump v prvý deň po návrate do úradu vyhlásil „národnú energetickú núdzu“ s plánom na zvýšenie ťažby ropy a zemného plynu a sťahovanie Spojených štátov z globálnej dohody o boji proti klimatickej zmene.

Trump, ktorého kampaň získala významné dary od ropných spoločností, bol otvoreným kritikom Bidenových klimatických plánov a očakáva sa, že ustúpi od viacerých ekologických záväzkov.

Ťažba na prvom mieste

Trump vyhlásil na vnútroštátnej úrovni stav národnej energetickej núdze. Taktiež plánuje zrušiť Bidenove nariadenia o čistej energii a zaviazal sa, že v rámci zákona o znižovaní inflácie (IRA) z roku 2022 zruší všetky nevyužité finančné prostriedky.

IRA poskytuje miliardy dolárov na dotácie a investície do čistej energie s cieľom znížiť emisie, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie.

Trump tieto opatrenia kritizoval. Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že „ukončí Green New Deal“ a zrušil výkonné nariadenie podpísané Bidenom, ktorého cieľom bolo zabezpečiť polovicu elektrických vozidiel predaných do roku 2030.

Úplné zrušenie zákona IRA by však vyžadovalo hlasovanie Kongresu, čo by mohlo naraziť na odpor republikánov zo štátov, ktoré z jeho investícií a pracovných miest profitujú.

„Budeme ťažiť, baby, ťažiť,“ vyhlásil vo svojom inauguračnom prejave. Trump prisľúbil ďalšie zvýšenie ťažby fosílnych palív.

Taktiež zrušil Bidenove snahy o zastavenie ťažby ropy v Arktickej národnej prírodnej rezervácii na Aljaške a na ďalších pobrežiach USA.

Hoci počas svojho prvého funkčného obdobia sľúbil oživiť uhoľný priemysel, zamestnanosť v tomto sektore klesla, po tom čo energetické spoločnosti prešli na zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie.

Naopak, zamestnanosť v oblasti čistej energie – vrátane veternej, solárnej, jadrovej a batériovej technológie – vzrástla v roku 2023 o 142-tisíc pracovných miest. To je nárast o 4,2 percenta oproti 3,9 percentám v roku 2022.

Trumpov vplyv na globálne klimatické opatrenia

Druhým najväčší znečisťovateľom na svete po Číne sú Spojené štáty. Hrajú preto kľúčovú úlohu v globálnej klimatickej politike. Ich odstúpenie od Parížskej dohody by mohlo oslabiť úsilie o zrýchlenie medzinárodných klimatických ambícií. Trump z dohody vystúpil už počas svojho prvého funkčného obdobia.

Environmentálne organizácie sa obávajú, že nedostatočné vedenie USA v oblasti klimatických opatrení by mohlo povzbudiť ostatné krajiny k oslabeniu ich úsilia.

Biden však plánoval znížiť emisie skleníkových plynov v USA o polovicu do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Spojené štáty sa tiež pravdepodobne stiahnu z medzinárodných záväzkov pomoci pre globálne klimatické opatrenia.

Okrem federálnych politík majú mnohé americké štáty a miestne samosprávy svoje vlastné klimatické politiky, od dopravy až po energetiku. Viaceré iniciatívy – ako ambícia Kalifornie dosiahnuť 100 percent čistej elektriny – by mali zostať neohrozené.

Kalifornia spolu s ďalšími štátmi plánuje, aby 80 percent všetkých nových vozidiel predaných v štáte bolo do roku 2035 elektrických a až 20 percent hybridných.

Trump však vyhlásil, že sa pokúsi zrušiť výnimku od americkej Agentúry na ochranu životného prostredia, ktorá umožňuje štátu zaviesť tento mandát na elektromobily.

Napriek úzkym väzbám so šéfom výrobcu elektromobilov Tesla Elonom Muskom Trump povedal, že sa posnaží zrušiť výnimku od federálnej Agentúry USA pre ochranu životného prostredia, ktorá povoľuje štátny mandát pre elektromobily.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne