Mjanmarská vojenská vláda predĺžila výnimočný stav o ďalších šesť mesiacov. Informovali o tom dnes podľa agentúry Kjódó mjanmarské štátne médiá. Voľby, ktoré majú obnoviť civilnú vládu, sa tak môžu konať najskôr 1. februára budúceho roka, uvedie japonská agentúra.
Mjanmarská ústava z roku 2008 vyžaduje, aby úrady zorganizovali voľby do šiestich mesiacov od zrušenia výnimočného stavu.
Výnimočný stav v ázijskej krajine platí od prevratu z februára 2021, keď bola od moci odstavená demokraticky zvolená vláda nositeľky Nobelovej ceny za mier Do Aun Schan Su Ťij. Terajšie predĺženie výnimočného stavu bolo oznámené deň pred štvrtým výročím puču.
Mjanmarská junta výnimočný stav pravidelne predlžovala kvôli pokračujúcemu konfliktu medzi armádou a opozičnými silami. Tie tvoria prodemokraticky zmýšľajúci občania, ktorí sa chopili zbraní, ako aj ozbrojené skupiny etnických menšín.
Mjanmarská televízia MŔTVa informovala, že dnes zasadala Rada národnej obrany a bezpečnosti, zložená z členov junty, a rozhodla o predĺžení výnimočného stavu. Líder junty Min Aun Hlain na zasadnutí povedal, že krajine chýba mier a stabilita, ktoré sú podmienkou pre usporiadanie všeobecných volieb.
Výnimočný stav je podľa neho potrebný na zavádzanie opatrení, ktoré majú túto podmienku znovu naplniť.
Vlani v októbri junta uskutočnila národné sčítanie obyvateľov, aby vytvorila zoznamy voličov.
Samotný Hlain čelí obvineniu zo zločinov proti ľudskosti, okrem iného za nútené deportácie a brutálne represie voči menšinovej komunite Rohingov.
Viac ako 730-tisíc z nich utieklo z Barmy do Bangladéša pred vojenskou ofenzívou v auguste 2017, keď bol Min Aun Hlain veliteľom ozbrojených síl. Vyšetrovatelia OSN neskôr túto vojenskú kampaň označili za "učebnicový príklad etnickej čistky" a zaznamenali rozsiahle zverstvá vrátane masového zabíjania, sexuálneho násilia a ničenia dedín.