Možné prístupy k administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa ľahko naznačili európske mocnosti už dávno pred minuloročnými prezidentskými voľbami. Máme tu osoby s Trumpom ideologicky spriaznené, prevažne ide o zástupcov pravice na čele s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou či jej maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. U nich ide o vzájomné lichôtky, z ktorých by „mohlo niečo kvapnúť“.
Von der Leyenová o Trumpovi: EÚ bude „pragmatická“, ale bude chrániť svoje záujmy
Druhou skupinou sú Poľsko, severské a pobaltské štáty. Tie idú cestou rozumu, americkému prezidentovi dávajú bez zbytočných osláv v mnohom za pravdu a velia k väčšej snahe Európy najmä v otázkach výdavkov na obranu.
Kategóriu moralistov, ktorí neponúkajú riešenie, vedie Nemecko s dosluhujúcim kancelárom Olafom Scholzom.
A samostatnou kapitolou je oportunistické Francúzsko, ktorého prezident Emmanuel Macron by z neho chcel urobiť lídra „postamerickej Európy“.
Ktorá z ciest je pre Európu najlepšia?
Pozrime sa do skupiny prvých, teda ideologicky spriaznených partnerov staronového amerického prezidenta. Meloniová aj Orbán sa ešte pred voľbami otočili v Trumpovom sídle Mar-a-Lago, notovali si v protisystémovom videní politiky či pohľade na migráciu. Trump si navyše, a potvrdzujú to aj ľudia z jeho blízkeho okolia, potrpí na osobné lichôtky, ktorých sa mu od prominentných zástupcov európskej pravice dostáva.
Lenže ideologická spriaznenosť nie je zárukou pre nadviazanie regulárneho par...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.