Možné prístupy k administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa ľahko naznačili európske mocnosti už dávno pred minuloročnými prezidentskými voľbami. Máme tu osoby s Trumpom ideologicky spriaznené, prevažne ide o zástupcov pravice na čele s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou či jej maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. U nich ide o vzájomné lichôtky, z ktorých by „mohlo niečo kvapnúť“.
Druhou skupinou sú Poľsko, severské a pobaltské štáty. Tie idú cestou rozumu, americkému prezidentovi dávajú bez zbytočných osláv v mnohom za pravdu a velia k väčšej snahe Európy najmä v otázkach výdavkov na obranu.
Kategóriu moralistov, ktorí neponúkajú riešenie, vedie Nemecko s dosluhujúcim kancelárom Olafom Scholzom.
A samostatnou kapitolou je oportunistické Francúzsko, ktorého prezident Emmanuel Macron by z neho chcel urobiť lídra „postamerickej Európy“.
Ktorá z ciest je pre Európu najlepšia?
Pozrime sa do skupiny prvých, teda ideologicky spriaznených partnerov staronového amerického prezidenta. Meloniová aj Orbán sa ešte pred voľbami otočili v Trumpovom sídle Mar-a-Lago, notovali si v protisystémovom videní politiky či pohľade na migráciu. Trump si navyše, a potvrdzujú to aj ľudia z jeho blízkeho okolia, potrpí na osobné lichôtky, ktorých sa mu od prominentných zástupcov európskej pravice dostáva.
Lenže ideologická spriaznenosť nie je zárukou pre nadviazanie regulárneho par...
Zostáva vám 85% na dočítanie.