Extrémne výkyvy počasia vlani narušili školské vzdelávanie približne 242 miliónom detí v 85 krajinách sveta, teda zhruba každému siedmemu študentovi či študentke, uviedol vo štvrtok vo svojej správe Detský fond OSN (UNICEF), podľa ktorého ide o „prehliadaný“ aspekt klimatickej krízy. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Najväčší dosah na vzdelávanie pritom mali vlny horúčav. Riaditeľka UNICEF-u Catherine Russell pri tejto príležitosti upozornila, že deti sú „zraniteľnejšie“ voči extrémnemu charakteru počasia. „Rýchlejšie sa prehrievajú, menej efektívne sa potia a ochladzujú sa pomalšie než dospelí,“ spresnila Russell.

„Deti sa nedokážu sústrediť v triedach, ktoré im neposkytujú žiadnu úľavu od horúčav, a nedokážu sa dostať do školy, keď je cesta zaplavená alebo školu strhla voda,“ dodala.

Extrémne počasie

Ľudská činnosť, vrátane neobmedzeného spaľovania fosílnych palív počas niekoľkých desaťročí, spôsobila zohrievanie planéty a zmenu charakteru počasia, píše AFP.

Globálne priemerné teploty pritom dosiahli v roku 2024 rekordné hodnoty a za uplynulé roky prvýkrát dočasne prekročili kritickú hranicu otepľovania o 1,5 stupňa Celzia.

To spôsobilo, že vlhké obdobia počasia priniesli viac vlahy a suché obdobia boli ešte suchšie, čím sa zintenzívnili horúčavy a búrky. Obyvateľstvo sa preto stalo voči katastrofám zraniteľnejšie.

Z dostupných údajov vyplýva, že žiaci od škôlok až po stredné školy mali v priebehu minulého roka nútene prerušené vyučovanie, presunuté prázdniny, meškanie opätovného otvorenia škôl, posunutie rozvrhu a dokonca poškodenie alebo zničenie budov vzdelávacích zariadení v dôsledku „klimatických šokov“, uvádza sa v správe UNICEF.

Najmenej 171 miliónov detí zasiahli vlny horúčav – vrátane 118 miliónov len v apríli, keď teploty prudko stúpali v Bangladéši, Kambodži, Indii, Thajsku a na Filipínach. Predovšetkým na Filipínach zatvorili tisícky škôl bez klimatizácie, pretože deťom hrozilo prehriatie, cituje AFP.

Neistá budúcnosť

Vzdelávací proces bol závažne ovplyvnený klimatickou zmenou aj v septembri, keď sa v mnohých krajinách po letných prázdninách začína škola, dodáva UNICEF. Vyučovanie bolo v tomto mesiaci minulého roka prerušené v 18 krajinách, predovšetkým v dôsledku ničivého tajfúnu Jagi vo Východnej Ázii a Pacifiku.

Južná Ázia bola regiónom, ktorý bol najhoršie zasiahnutý prerušením vzdelávania na školách v dôsledku klímy. Dotklo sa to 128 miliónov tamojších žiakov, cituje AFP. V Indii postihlo počasie – predovšetkým pre horúčavy – až 54 miliónov žiakov a žiačok, v Bangladéši to bolo 35 miliónov.

Tieto čísla sa pravdepodobne v nasledujúcich rokoch zvýšia, keďže teploty budú neustále stúpať, pričom polovica detí na svete – približne jedna miliarda – žije v krajinách s vysokým rizikom klimatických a environmentálnych šokov, upozornil UNICEF.

Agentúra OSN zároveň vyzvala na investície do školských tried a učební, aby boli odolnejšie voči klimatickým hrozbám, dodáva AFP.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne