Toxický vzduch, ktorý túto zimu zahalil Irán, spôsobil tisíce hospitalizácií, zatvorenie škôl a prinútil Teherán priznať, že musí podniknúť viac krokov na riešenie hlavných zdrojov znečistenia.

V hlavnom meste, rozľahlej metropole obklopenej horami, kde žije viac ako 18 miliónov ľudí, mali obyvatelia medzi marcom a decembrom len päť dní s čistým vzduchom, uviedla Teheránska kontrola kvality ovzdušia. Mesto sa často radí medzi najviac znečistené na svete, tvrdí švajčiarska spoločnosť na monitorovanie kvality ovzdušia IQAir.

Nebezpečnú úroveň znečistenia však zažívajú aj ďalšie veľké mestá, ako Ahváz, Mašhad, Tabríz, Isfahán a Zábol. Najviac sú ohrozené deti, starší ľudia a zraniteľné skupiny.

Organizácia Spojených národov označuje znečistenie ovzdušia za najväčšie environmentálne zdravotné riziko súčasnosti – ročne spôsobuje približne 8 miliónov predčasných úmrtí, dusí ekonomiky a zhoršuje klimatickú zmenu.

Riziká sú alarmujúce

Obyvatelia, lekári, podnikatelia a rodičia v Iráne, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti, požiadali o anonymitu zo strachu pred oficiálnymi represáliami.

Štyridsaťsedemročná pľúcna špecialistka z Teheránu vysvetlila, že počas tejto zimy jej pacienti zaznamenali výrazný nárast respiračných ochorení, ako sú astma a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).

„Vidíme aj viac prípadov bronchitídy, alergických reakcií a kardiovaskulárnych komplikácií spojených s dlhodobým vystavením znečistenému vzduchu. Pokiaľ sa problém nevyrieši, pacienti budú naďalej trpieť,“ uviedla.

Minister zdravotníctva Mohammad Reza Zafarghandi v decembri uviedol, že znečistenie ovzdušia ročne zabije viac ako 50-tisíc Iráncov a Irániek, pričom 15 percent úmrtí detí do päť rokov je spôsobených práve znečistením.

Tridsaťdvaročná matka z Teheránu povedala, že niekoľko dní nemohla posielať svoje deti do školy a musela doma udržiavať zatvorené okná. Napriek tomu bol vzduch ťažký a neznesiteľný.

„Stále som cítila pálenie v očiach a hrdle – niekedy bolo ťažké dýchať a mala som strach. Som zničená. Mám pocit, že zdravie a životy mňa a mojich detí nie sú pre tých, čo rozhodujú, dôležité,“ dodala.

Hlavné príčiny

Iránske mestá dlhodobo zápasia s chronickým znečistením ovzdušia, ktorého hlavnými zdrojmi sú emisie miliónov starých áut, ropné rafinérie, elektrárne a továrne.

Jedným z najväčších prispievateľov k znečisteniu je spaľovanie mazutu – lacného, ťažkého paliva používaného v továrňach, rafinériách a elektrárňach, najmä keď v zime dochádza k nedostatku zemného plynu.

Na januárový Národný deň čistého ovzdušia prezident Masoud Pezeshkian uznal, že používanie mazutu bola chyba.

„Tento rok sme ho nechceli spaľovať, ale nemali sme na výber – ak by sme ho prestali používať, museli by sme obmedziť dodávky plynu do domácností. Je nám to ľúto – budúci rok by sme už mazut nemali spaľovať,“ povedal Pezeshkian.

Dodal, že vláda plánuje rozšíriť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne a veterné elektrárne. Napriek tomu, že Irán má po Rusku druhé najväčšie zásoby zemného plynu na svete, musí ho dovážať, vrátane dodávok z Turkménska, pre vážne podinvestovanie v dôsledku amerických sankcií.

Spaľovanie mazutu uvoľňuje toxické plyny, ako je oxid siričitý, nebezpečné jemné častice PM2.5 a čierny uhlík. Podľa odborníkov na verejné zdravie môžu tieto látky spôsobovať vážne ochorenia a predčasné úmrtia.

Iránske úrady tiež sľúbili znížiť emisie z dopravy. Podľa zákona o čistom ovzduší z roku 2017 malo byť zo slovenských ciest stiahnutých približne 24 miliónov starých vozidiel – napríklad osobných áut starších ako 20 rokov. Postup je však veľmi pomalý.

Zákony len na papieri

Shina Ansari, šéfka iránskeho Ministerstva životného prostredia, v januári priznala, že doteraz bolo vyradených iba malé množstvo vozidiel.

„Znečistenie ovzdušia nevzniklo počas jednej noci a jeho riešenie tiež nebude rýchle – efektívne opatrenia si vyžadujú premyslené rozhodnutia v priebehu času a celonárodné odhodlanie zlepšiť kvalitu ovzdušia,“ uviedla Ansari na podujatí ku Dňu čistého ovzdušia.

Podľa Koalície pre klímu a čisté ovzdušie (CCAC) k toxickému ovzdušiu v Iráne prispievajú aj emisie metánu z ropného a plynárenského priemyslu, odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva.

Štyridsaťročný podnikateľ zo severného mesta Tabríz opísal, ako bola jeho metropola túto zimu zahalená do hustej oranžovej hmly namiesto typického snehu a dažďa.

„Je to tak zlé, že nevidíme ani hory, ktoré sú len 100 metrov od nás – smog ich úplne zakrýva,“ povedal.

Armin Sorooshian, profesor chemického a environmentálneho inžinierstva na Arizonskej univerzite, vysvetlil, že kvalitu ovzdušia ovplyvňuje nielen priemysel a doprava, ale aj poveternostné podmienky a prachové častice prenášané z iných regiónov.

„Teherán je ako miska obklopená horami, a v zime sa znečistenie zhoršuje v dôsledku takzvanej teplotnej inverzie,“ povedal.

Tento jav nastáva, keď vrstva teplého vzduchu zostane nad chladnejším vzduchom, čím bráni znečisťujúcim látkam stúpať.

„Napríklad v Ahváze v provincii Chúzestán sa k miestnym emisiám pridáva množstvo prachu prichádzajúceho z Iraku a krajín Perzského zálivu, čo problém ešte zhoršuje,“ dodal Sorooshian.

Nathan Borgford-Parnell z CCAC zdôraznil, že znečistenie ovzdušia je možné zmierniť.

„Irán môže čeliť výzvam, ktoré predstavujú piesočné a prachové búrky, posilnením cezhraničnej spolupráce, monitorovaním znečistenia, rozširovaním zelených plôch a kontrolou prašnosti z výstavby a ciest,“ uviedol.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne