Libanon má po viac ako dvoch rokoch novú plnohodnotnú vládu. Prezident Joseph Aún dnes prijal demisiu prechodnej vlády a podpísal dekrét potvrdzujúci novú vládu premiéra Naváfa Saláma.
S odvolaním sa na prezidentský úrad o tom informovala agentúra AP. Libanon tak urobil ďalší krok k stabilizácii situácie v krajine sužovanej dlhoročnou ekonomickou krízou a dôsledkami mnohomesačnej vojny Izraela s libanonským militantným hnutím Hizballáh.
Ekonomické reformy
Nová vláda začne ekonomické reformy a bude presadzovať napĺňanie rezolúcie OSN č. 1701, povedal premiér Salám. Rezolúcia 1701 z roku 2006 vyžaduje, aby v presne určenej oblasti v južnom Libanone pri izraelských hraniciach neboli prítomní žiadni neštátni ozbrojení aktéri.
Túto rezolúciu svojou prítomnosťou dlhodobo porušoval Hizballáh, ktorý odtiaľ útočil na územie Izraela. V súčasnosti sa v oblasti nachádzajú aj jednotky izraelskej armády, ktorá by sa mala stiahnuť do 18. februára. Podľa rezolúcie majú územie kontrolovať jednotky libanonskej armády a misie OSN.
Ekonomické reformy majú pomôcť Libanonu zabezpečiť prílev investícií a tiež prístup k medzinárodným finančným prostriedkom potrebným na rekonštrukciu krajiny.
"Dúfam, že to bude vláda reforiem a spásy," citovala premiéra agentúra AFP. Kabinet sa podľa neho bude usilovať o obnovenie dôvery medzi štátom a občanmi, a tiež medzi Libanonom a jeho arabskými susedmi a medzinárodným spoločenstvom.
Nová vláda
Nová vláda bude mať 24 členov, pričom kreslá budú tradične rozdelené podľa príslušnosti k náboženským skupinám. Personálne zloženie kabinetu agentúry zatiaľ neuviedli. V piatok však americká splnomocnenkyňa pre Blízky východ Morgan Ortagusová vyhlásila, že hnutie Hizballáh nesmie byť súčasťou novej libanonskej vlády.
Libanon prežíva zložité obdobie. V roku 2019 krajinu zasiahla ekonomická kríza, v dôsledku ktorej občania nemajú voľný prístup k svojim peniazom uloženým v bankách.
Od roku 2019 v libanonských mestách najmä mladí ľudia vo viacerých vlnách demonštrácií protestovali proti politickému establishmentu a sektárstvu panujúcemu v krajine.
V lete 2020 bejrútskym prístavom otriasol masívny výbuch zle uskladneného dusičnanu amónneho, ktorý zabil viac ako 200 ľudí. Na jeseň 2023 začal Hizballáh raketami ostreľovať sever Izraela, čím rozpútal ničivú vojnu, v ktorej izraelská armáda vykonávala pravidelné vzdušné údery po celom Libanone a pozemnou ofenzívou prenikla na juh krajiny.
Boje utlmila až dohoda o prímerí, ktorá začala platiť na konci novembra a podľa ktorej sa z libanonského územia izraelská armáda stiahne.