Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu v stredu diskutujú o nedávnom rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa vystúpiť z niektorých medzinárodných organizácií a dohôd vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Parížskej dohody. Väčšina opýtaných slovenských europoslancov sa zhoduje, že to na tieto organizácie a iniciatívy bude mať výrazný dosah.
Rozhodnutie o vystúpení z WHO je podľa Lucie Yar (Obnovme Európu/PS) alarmujúce a priamo ohrozí globálnu reakciu na budúce zdravotné krízy, epidémie a pandémie. Spojené štáty boli podľa jej slov dlhodobo najväčším prispievateľom do WHO. "Tento krok zároveň vysiela ďalší nebezpečný signál o odklone od multilaterálnej medzinárodnej spolupráce a príklone k americkému izolacionizmu," skonštatovala.
Finančný vplyv
Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) doplnila, že vystúpenie USA z organizácie bude mať najmä finančný vplyv na projekty. "Buď Spojené štáty a jeho dobrovoľné príspevky nahradí nejaká iná krajina, alebo bude rozpočet znížený. To bude mať presah do viacerých projektov, ktoré sú financované z tejto organizácie," uviedla.
Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) v reakcii uviedla, že pandémia covidu ukázala, že organizácia má množstvo nedostatkov. "Namiesto zaoberania sa kontroverznými krokmi amerického prezidenta by sme sa preto mali sústrediť na rekonštrukciu tejto organizácie tak, aby slúžila na to, čo je jej cieľom. A to je ochrana verejného zdravia," poznamenala.
Nespokojnosť s fungovaním WHO počas pandémie vyjadril aj Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika). Svoje členstvo v zdravotníckej organizácii by malo podľa neho prehodnotiť aj Slovensko, keďže WHO je údajne "hlasom farmaceutických globálnych korporácií".
Podobne ako vystúpenie z WHO, aj odstúpenie od Parížskej dohody inicioval Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia. Joe Biden krátko po nástupe do úradu však rozhodnutie odvolal a USA sa k dohode opäť pripojili v roku 2021.
Podľa Michala Wiezika (Obnovme Európu/PS) ide o silné negatívne signály, "ktoré dokážu demotivovať globálnych partnerov a rozobrať dôležité inštitúcie, budované celé desaťročia". Únia by podľa europoslanca mala opätovne prebrať iniciatívu, a to nielen v pozícii globálneho klimatického lídra.
Politika Únie
"EÚ na to má zrejmý potenciál, rovnako je zrejmé, že takýto plán je podmienený zelenou transformáciou, dekarbonizáciou priemyslu a zásadným uplatňovaním a obranou demokratických princípov," myslí si Wiezik.
Nesúhlasí s ním Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD), podľa ktorej sú únijné politiky v oblasti klímy veľmi prísne, čo spôsobuje väčšiu nekonkurencieschopnosť EÚ.
"Rozhodnutie USA znamená, že budeme ešte menej konkurencieschopný a že v tom zostávame v podstate sami. Podľa mňa by sme mali prehodnotiť politiky v oblasti príliš zelených návrhov a mali by sme prehodnotiť celý Green Deal (Európsku zelenú dohodu), pretože nefunguje veľmi dobre," doplnila.
Trumpovo rozhodnutie bude mať podľa Milana Mazureka (Európa suverénnych národov/Republika) zásadné dôsledky pre všetky podobne ladené "zelené politiky" na celom svete, no najmä v EÚ. Aj podľa neho je nevyhnutné prehodnotiť ciele Green Dealu a väčšinu z nich zrušiť.
"Treba nájsť cestu, ako sa s klimatickými zmenami, ktoré sú pre planétu prirodzené, naučiť žiť... EÚ môže fungovať maximálne ako poradný orgán, ktorý na základe najnovších vedeckých poznatkov môže vypracovávať odporúčania pre jednotlivé členské štáty," usúdil.
Lexmann predpokladá, že USA budú aj naďalej plniť ciele tejto dohody. "Namiesto zaoberania sa prezidentom Trumpom by sme sa mali zaoberať tým, akým spôsobom vieme dosiahnuť rovnováhu medzi zelenými politikami a posilňovaním konkurencieschopnosti," uviedla s tým, že je potrebné revidovať zákaz spaľovacích motorov a ďalšiu legislatívu, ktorá podľa jej slov nie je zelená, no podkopáva ekonomické a bezpečnostné istoty EÚ.