Libanon vyzval Spojené štáty, aby vyvinuli tlak na Izrael a donútili ho stiahnuť svoje jednotky v juhu Libanonu do 18. februára, ako to stanovuje dohoda o prímerí s proiránskym militantným hnutím Hizballáh. Vo štvrtok o tom informovala televízia al-Džazíra s odvolaním sa na libanonského ministra hospodárstva Amína Saláma.
Salám vo svojom statuse na sieti X okrem toho odsúdil izraelskú armádu za to, že v stredu vyslala svoje bojové lietadlá nad Bejrút, kde zrejme v rámci demonštrácie sily prelomili zvukovú bariéru.
Tlak na vládu
Podľa Saláma táto "agresia" prišla v reakcii na naliehanie libanonského prezidenta Džúzífa Awna, aby Izrael dokončil odsun svojich jednotiek do termínu stanoveného v dohode o predĺžení prímeria.
"Naliehavo vyzývame amerického sprostredkovateľa, aby tlačil na vládu (izraelského premiéra Benjamina) Netanjahua, aby sa úplne stiahla z libanonského územia do 18. februára 2025," napísal Salám na X.
Tlačová agentúra Reuters nedávno informovala, že Izrael sa snaží odložiť stiahnutie svojich jednotiek najmenej do 28. februára.
Agentúra s odvolaním sa na libanonského predstaviteľa a zahraničného diplomata doplnila, že Izrael požiadal o zotrvanie na piatich postoch v južnom Libanone ďalších desať dní.
Izraelský verejnoprávny telerozhlas Kan, citujúci vysokopostavených predstaviteľov izraelského bezpečnostného kabinetu, medzičasom uviedol, že USA udelili izraelským vojakom povolenie na pobyt na "niekoľkých miestach" v Libanone aj po 18. februári. Nový hraničný termín sa v správe Reuters nespomínal.
Dohoda o prímerí
Izrael a proiránske hnutie Hizballáh uzavreli dohodu o prímerí 27. novembra 2024. V súlade s dohodou má Hizballáh zastaviť svoje operácie v južnom Libanone a Izrael má odtiaľ stiahnuť svoje jednotky a do 60 dní odovzdať kontrolu nad regiónom libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN.
Izrael však svoj odsun z južného Libanonu do 60 dní neukončil, preto bola platnosť prímeria predĺžená do 18. februára.
Sporadické vzájomné prestrelky v libanonsko-izraelskom pohraničí sa stali prakticky každodennými od 8. októbra 2023 - deň po útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, ktorým prepukla vojna v Pásme Gazy.
V druhej polovici septembra 2024 izraelská armáda výrazne zintenzívnila ostreľovanie Hizballáhu v Libanone a zabila aj niekoľko jeho veliteľov vrátane dlhoročného lídra Hasana Nasralláha.
Od začiatku októbra 2024 izraelská armáda podnikala aj pozemnú operáciu na juhu Libanonu.
Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone, kde má svojich zástupcov vo vláde i v parlamente. Proti Izraelu bojuje od svojho vzniku v 80. rokoch a niektoré krajiny vrátane USA ho považujú za teroristickú organizáciu. EÚ označuje za teroristické len vojenské krídlo Hizballáhu.