Na začiatku svojej kariéry ste boli jedným z kľúčových hráčov na jednom z hlavných bojísk studenej vojny - Saudská Arábia spolu s USA a Pakistanom podporovala afganských povstalcov, ktorí sa snažili zvrhnúť komunistický režim v Kábule podporovaný Sovietskym zväzom. Keď dnes vidíme, že práve tam sa zrodili militantné islamistické hnutia, neľutujete to?

Keď Sovieti koncom roka 1979 vstúpili do Afganistanu, našou veľkou obavou bolo, aby nešli ďalej, do Pakistanu. Ruským snom vždy bolo získať prístup k teplým moriam, takže potenciálne sovietska armáda mohla pracovať na tomto pláne. Preto sa Pakistan obrátil na Saudskú Arábiu so žiadosťou o pomoc skôr, ako sa do toho zapojili Američania. Pakistanci chceli obranné zbrane. Okamžite sme súhlasili, dodali sme im napríklad protivzdušnú obranu a, samozrejme, finančnú pomoc. A súhlasili sme aj s pakistanskou žiadosťou o podporu afganských mudžahedínov, ktorí už v tom čase, v roku 1979, mali v Pakistane základňu na boj proti Sovietmi podporovanému režimu v Afganistane.

Ako sa k tomu pridali Američania?

Následne Zbigniew Brzezinski, poradca amerického prezidenta Cartera pre národnú bezpečnosť, navštívil Pakistan a potom odletel do Saudskej Arábie s návrhom, aby sa vytvorila trojstranná aliancia USA, Saudskej Arábie a Pakistanu na podporu mudžahedínov. Kráľ Chálid a korunný princ Fahd súhlasili. Dohodli sme sa tiež, že táto podpora by mala zostať tajná, aby ju Sovieti nepoužili ako zámienku na inváziu do Pakistanu. Samozrejme, Sovieti mali od začiatku silné podozrenie, pretože zbrane pre mudžahedínov sa museli do Afganistanu nejako dosta...