Turecká polícia zadržala 282 ľudí podozrivých z napojenia na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Sú medzi nimi novinári, politici aj akademici, uviedol dnes podľa agentúry Reuters minister vnútra Ali Yerlikaya.
Turecký zväz novinárov odsúdil zadržanie troch žurnalistov. "Nesúhlasíme s tým, že sú zadržiavaní pri domových prehliadkach, namiesto toho, aby boli predvolaní na policajnú stanicu," uviedol vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Medzi zadržanými sú členovia niektorých ľavicových strán, akademici aj významný aktivista za práva LGBT+ komunity.
Policajné razie
Polícia vykonala razie označené za protiteroristické operácie v 51 provinciách vrátane hlavného mesta Ankary a najväčšieho tureckého mesta Istanbulu. Yerlikaya uviedol, že podozriví boli obvinení zo šírenia propagandy PKK, financovania tejto skupiny, náboru členov a zapojenia do pouličných protestov. Zabavené boli dve pušky AK-47, dodal.
Záťahy z posledných piatich dní prichádzajú v čase, keď Turecko pokračuje v odvolávaní zvolených prokurdských starostov kvôli údajným väzbám na ozbrojencov.
V sobotu bol kvôli obvineniam z terorizmu odvolaný z funkcie ďalší starosta z prokurdskej strany DEM v provincii Van na východe krajiny. Celkový počet odvolaných starostov za túto stranu sa tým od volieb v roku 2024 zvýšil na osem.
Opozičné strany výrazne uspeli v minuloročných komunálnych voľbách. Opozícia kritizuje centrálne úrady, ktoré má pod kontrolou prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), že zneužívajú justície na odstránenie nepohodlných komunálnych politikov. Vládni predstavitelia dlhodobo tvrdia, že prácu justície neovplyvňujú.
PKK vedie od 80. rokov ozbrojený boj proti tureckému režimu za práva Kurdov, ktorí tvoria asi pätinu z 85 miliónov obyvateľov Turecka a v krajine sú dlhodobo diskriminovaní.
Pôvodne PKK bojovala za nezávislý Kurdistan, neskôr sa ale jej cieľ zmenil na autonómiu. Konflikt si vyžiadal 45-tisíc obetí. Turecká vláda, rovnako ako napríklad Európska únia či Spojené štáty, považujú PKK za teroristickú organizáciu.
Nádej na prímerie
V poslednej dobe však svitla nádej na prímerie v tomto konflikte. Prokurdská Strana rovnosti ľudu a demokracie (DEM), ktorá vznikla v roku 2023 z Ľudovej demokratickej strany (HDP) a je treťou najsilnejšou stranou v parlamente, sa v posledných týždňoch niekoľkokrát stretla so zástupcami ostatných strán a navštívila vo väzení lídra PKK Abdullaha Öcalana. Ten sa podľa niektorých zdrojov chystá v blízkej dobe oznámiť mierový plán, nie je ale jasné, ako bude vyzerať. Öcalan však už v roku 2015 počas prímeria vyzval bojovníkov PKK, aby zložili zbrane a snažili sa o politické riešenie.
S iniciatívou ukončiť konflikt s PKK prišiel vlani na jeseň Devlet Bahçeli, líder nacionalistickej Strany národnej akcie (MHP), ktorá je kľúčovým spojencom prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Bahçeli vyzval Öcalana, aby oznámil "koniec terorizmu PKK" a rozpustenie tejto organizácie. Vláda by potom mohla podľa Bahçeliho zvážiť Öcalanovo prepustený z väzenia. Agentúra AP však napísala, že môže ísť len o vládny politický kalkul v snahe získať v parlamente podporu prokurdskej strany.
Špekuluje sa totiž o tom, že Erdogan chce presadiť zmenu ústavy, aby sa mohol opäť uchádzať o úrad prezidenta.