Nová libanonská vláda dnes získala dôveru parlamentu, keď pre ňu zdvihli ruku aj poslanci Hizballáhu. Krajina sužovaná dlhoročnou ekonomickou krízou a dopadmi vojny medzi Izraelom a týmto militantným hnutím tak po dvoch rokoch úradovania prechodného kabinetu získa plnohodnotnú vládu.
Premiér Naváf Salám v prejave pred hlasovaním okrem iného prisľúbil, že jeho vláda bude presadzovať hospodárske a finančné reformy a začne rokovania s Medzinárodným menovým fondom. Informovali o tom tlačové agentúry.
Nový kabinet
Dôveru novému kabinetu po dvojdňovej rozprave vyslovilo 95 zákonodarcov 128-člennej komory. Už v utorok prisľúbil novej vláde hlasy svojich poslancov tiež parlamentný líder Hizballáhu, hoci Iránom podporované šiitské hnutie nomináciu Saláma do funkcie predsedu vlády nepodporovalo.
Libanonská politická scéna sa zásadne premenila po tom, ako Hizballáh, jej dlhodobo dominantný hráč, vyšiel koncom minulého roka výrazne oslabený z vyše roka trvajúcej vojny s Izraelom.
Tento posun odráža aj programové vyhlásenie novej vlády, z ktorého vypadla predtým bežne používaná formulácia "ozbrojený odpor", ktorá zjavne legitimizovala úlohu Hizballáhu pri obrane Libanonu. Nové vyhlásenie naopak stanovuje, že v prípade vojny by mala krajine brániť len libanonská armáda a že iba štát má právo držať zbrane.
Taktiež Salám v prejave pred hlasovaním vyhlásil, že vláda sa domnieva, že Libanon má právo sa v prípade akejkoľvek "agresie" brániť a že prijíma opatrenia na oslobodenie územia okupovaného Izraelom "len prostredníctvom svojich síl".
Izraelská armáda sa 18. februára na základe dohody o prímerí z konca novembra stiahla z väčšiny územia na juhu Libanonu, udržala si však prítomnosť na piatich strategických stanovištiach v blízkosti hraníc.
Rezolúcia OSN
Rezolúcia BR OSN 1701 z roku 2006 požaduje, aby v presne určenej oblasti v južnom Libanone pri izraelských hraniciach neboli prítomní žiadni neštátni ozbrojení aktéri a územia kontrolovali len jednotky libanonskej armády a misie OSN.
Rezolúciu svojou prítomnosťou dlhodobo porušoval Hizballáh, ktorý odtiaľ útočil na územie Izraela, od začiatku pozemnej ofenzívy vlani v októbri ju potom porušoval aj Izrael.
Nová vláda plánuje tiež presadzovať ekonomické reformy, ktoré by Libanonu zabezpečili prílev investícií a tiež prístup k medzinárodným finančným prostriedkom potrebným na rekonštrukciu krajiny.
"Budeme pracovať na tom, aby sme dostali Libanon z šedej listiny, a začneme rokovania s Medzinárodným menovým fondom," povedal premiér Salám poslancom. "Na čele našich priorít budú vkladatelia," dodal.
Libanon sa nachádza v hlbokej ekonomickej kríze od roku 2019, keď sa zrútil finančný systém krajiny pod váhou masívnych štátnych dlhov.
To viedlo v roku 2020 k vyhláseniu platobnej neschopnosti štátu a zmrazeniu úspor bežných vkladateľov v bankovom systéme. Odvtedy najmä mladí ľudia v mestách vo viacerých vlnách demonštrácií protestovali proti politickému establishmentu a sektárstvu panujúcemu v krajine.
Nová, 24-členná vláda bola zostavená už 8. februára. Kreslá v kabinete sú rozdelené podľa tradičného kľúča, teda príslušnosti k náboženským skupinám. Do formovania novej vlády však nezvyčajne priamo zasiahli Spojené štáty v snahe priblížiť krajinu peniazom potrebným na jej obnovu po ničivej vojne Hizballáhu s Izraelom.