Rámcová dohoda, na základe ktorej by Spojené štáty získali prístup k ložiskám nerastných surovín na Ukrajine a ktorá by obe krajiny na dlhé roky úzko spojila, má právne medzery, ktoré bude potrebné vyplniť pri budúcich rokovaniach.
Uviedli to odborníci pre agentúru Reuters, ktorá do dokumentu nahliadla.
Návrh dohody, ktorú podľa očakávaní v piatok vo Washingtone podpíšu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho americký náprotivok Donald Trump, načrtáva vytvorenie "investičného fondu na obnovu" Ukrajiny spoločne spravovaného ukrajinskou a americkou vládou.
Takisto predpokladá, že Kyjev by do fondu prispieval 50 percentami budúcich výnosov zo štátnych nerastných zdrojov, ropy a plynu a fond by potom investoval do projektov na Ukrajine, vysvetlila stanica BBC.
Žiadne bezpečnostné záruky
Reuters píše, že hoci dohoda obsahuje pre Ukrajinu uisťujúce vyhlásenia, nezahŕňa žiadne pevné bezpečnostné záruky, ktoré Kyjev dlhodobo žiada. Jej kľúčové podrobnosti sa zatiaľ na verejnosť nedostali, no ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v stredu potvrdil, že vyjednávači Ukrajiny a USA sa predbežne na jej znení dohodli.
V texte podľa Reuters nie sú uvedené žiadne sumy, časový harmonogram ani bližšie informácie o správe investičného fondu. Podľa docenta medzinárodného práva na Leidenskej univerzite Briana McGarryho, ktorý radil rozvojovým štátom pri rokovaniach o zmluvách, to ale nie je prekvapivé a od rámcovej dohody sa to skôr očakáva.
"Vytvára povinnosti spolupracovať, ale neobsahuje žiadne konkrétne záväzky obranného charakteru. Presne to vidíme v tejto dohode. USA neposkytli žiadne konkrétne záruky," podotkol McGarry.
V návrhu je však podľa neho aspoň jeden prvok, ktorý stojí za pozornosť - výslovne sa v ňom uvádza, že pri budúcich rokovaniach o fonde sa Ukrajina a USA "budú snažiť vyhnúť konfliktom", pokiaľ ide o záväzky Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie.
Dobrá pre obe strany?
Profesor medzinárodného práva na Dukeovej univerzite Tim Meyer zase upozornil, že rámcová dohoda neobsahuje žiadnu zmienku o mechanizme riešenia sporov a podiel Washingtonu na budúcom fonde je tiež otvorený na diskusiu.
Jeden z diplomatických zdrojov Reuters, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol hovoriť o citlivých záležitostiach, uviedol, že dohoda sa zdá byť "celkom dobrá pre obe strany".
Zelenskyj pôvodnú verziu odmietol s tým, že neobsahuje žiadne bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a počíta so sumou 500 miliárd dolárov pre USA.
Trump tvrdil, že ide o kompenzáciu za doterajšiu americkú pomoc Ukrajine, ktorá podľa neho dosiahla 300 až 350 miliárd dolárov. Podľa Kyjeva však USA za uplynulé tri roky poskytli približne 100 miliárd dolárov, z čoho zhruba 67 miliárd tvorí vojenská pomoc.
Trump následne Zelenského označil za "diktátora bez volieb". Vo štvrtok - deň pred prijatím ukrajinského lídra v Bielom dome - ale svoj výrok zľahčoval. "To som povedal? Nemôžem uveriť tomu, že som to povedal," odpovedal prezident USA na otázku reportéra BBC.
Hrozilo zrušenie schôdzky
Spojené štáty napokon od požiadavky na odškodnenie vo výške pol bilióna dolárov upustili, čo umožnilo, aby vyjednávači dospeli k dohode, napísal tento týždeň denník The Financial Times.
Ukrajinský prezident v stredu potvrdil, že úspech dohody o nerastných surovinách bude závisieť od rozhovorov s Trumpom, pričom sa opäť odvolal na chýbajúce bezpečnostné záruky. Trump naznačil, že ako istá zábezpeka bude slúžiť samotná dohoda a Ukrajina výmenou za prístup k svojim nerastným surovinám získa "právo pokračovať v boji" proti Rusku.
Ešte vo štvrtok francúzska stanica BFMTV s odvolaním sa na nemenovaný diplomatický zdroj informovala, že Trump uvažoval o úplnom zrušení Zelenského návštevy. Tím amerického prezidenta údajne v stredu ukrajinskej strane oznámil, že stretnutie sa neuskutoční.
To podľa BFMTV podnietilo Zelenského obrátiť sa na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v jeho mene zavolal Trumpovi a pozvanie do Bieleho domu bolo opäť na stole.