Svet sa snaží zabezpečiť minerály kritické pre rýchlo sa rozvíjajúce čisté energetické technológie. India sa k tejto snahe pridáva, aby splnila svoje ciele v oblasti zelenej energie.

India v januári oznámila, že vláda a štátne banejné spoločnosti vynaložia 343 miliárd indických rupií (3,94 miliardy amerických dolárov) na zvýšenie lokálnej produkcie, recyklácie a dovozu kritických minerálov v snahe zabezpečiť ich dostatok pre energetickú transformáciu, v rámci iniciatívy nazvanej „Národná misia kritických minerálov“.

India produkuje niektoré z medi a grafitu, ktoré používa doma, ale plne dováža niekoľko kritických minerálov používaných v zelených technológiách, vrátane lithia, kobaltu a niklu.

Vláda tiež zmapovala nové zásoby kritických minerálov, ale často sa vyskytá dlhé oneskorenie medzi objavom nových zásob a začatím ťažby.

Snaha Indie je súčasťou globálneho zápasu o minerály potrebné pre obnoviteľné technológie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa zápas o minerály pravdepodobne zintenzívni v tomto roku, pričom dopyt po „nule“ mineráloch sa má takmer ztrojnásobiť do roku 2030.

Kritické minerály a India

India sa snaží dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov do roku 2070. Aby splnila tento cieľ, očakáva sa rýchly nárast dopytu po medi a nikli, ako uviedol Centre for Social and Economic Progress, indický think tank. Očakáva sa, že dopyt po medi vzrastie takmer šestnásobne a po nikli jedenásťnásobne do roku 2047. Med‘ a nikel sa široko používajú v technológiách skladovania zelenej energie, solárnych panelov a elektroniky.

India tiež chce, aby 30 percent jej vozidiel bolo elektrických do roku 2030 – ambiciózny cieľ, keďže elektrické vozidlá predstavovali iba 1 percento celkových predajov vozidiel v Indii k novembru 2023, podľa údajov vlády.

Hoci India produkuje niektoré z medi a grafitu, ktoré používa lokálne, zostáva veľmi závislá na dovoze niekoľkých kritických minerálov.

India doviezla 100 percent lithia, kobaltu a niklu, ktoré použila v roku 2020, ako aj 60 percent grafitu, ktorý bola využila v tom roku, podľa najnovších dostupných údajov zverejnených Ministerstvom baníctva v roku 2023. India zostáva väčšinou závislá na dovoze kritických minerálov ako kobalt, med‘, grafit, lítium a nikel.

„Hrajú centrálnu úlohu v energetickom prechode a nachádzajú sa len v niekoľkých krajinách,“ uviedol Institute for Energy Economics and Financial Analysis (IEEFA), think tank, v správe z roku 2024.

„S ambicióznymi klimatickými cieľmi na mieste sa dopyt Indie po kritických mineráloch pravdepodobne exponenciálne vzrastie v nadchádzajúcich rokoch,“ uviedla správa.

Čína, svetový najväčší spracovateľ kritických minerálov, bola podľa miestnych médií, najväčším vývozcov kritických minerálov do Indie v roku 2024.

Zabezpečenie minerálov

V rámci iniciatívy „Národná misia kritických minerálov“ spustenej v januári vláda poskytne finančné stimuly firmám s cieľom zvýšiť ťažbu, spracovanie, recykláciu a dovoz.

V roku 2023 vláda tiež zjednodušila zákony na podporu prieskumu kritických minerálov, napríklad tým, že umožnila súkromným firmám zúčastniť sa na ťažbe a prieskume kritických minerálov. Predtým mohli v krajine pôsobiť iba štátne spoločnosti.

Správa IEEFA uviedla, že India tiež mapuje svoje vlastné zásoby kritických minerálov a identifikovala 164 miliónov ton medi a 210 miliónov ton grafitu na prieskum.

India vyhlásila v minulom roku aukciu 48 blokov minerálnych zásob. Podľa miestných médií bola polovica z nich úspešná.

Správa IEEFA uviedla, že došlo k mnohým zrušeniam z dôvodu nejasných údajov, nedostatočnej kapacity indických firiem a obmedzenej technológie, medzi inými dôvodmi.

Okrem zvýšenia domácej produkcie India stavia recykláciu do stredu svojej stratégie na zníženie závislosti na dovoze. India uviedla, že chce zabezpečiť, aby 20 percent všetkých nových batérií bolo vyrobených z recyklovaných materiálov do roku 2030 a bude sa snažiť získať 90 percent všetkých batériových materiálov z elektrických vozidiel do roku 2027.

Svetový inštitút zdrojov, globálne výskumné centrum, uviedlo, že India bude musieť zvýšiť kapacitu recyklácie lithiových batérií 60-násobne, aby bola schopná udržať krok s dopytom po batériách, ktorý pravdepodobne vznikne v súvislosti s jej ambicióznym cieľom elektrických vozidiel do roku 2030.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne