Európska komisia (EK) zvažuje vybudovanie novej siete desiatok vojenských spravodajských satelitov s cieľom znížiť závislosť od Spojených štátov.
Projekt má poskytnúť schopnosti, ktoré čiastočne nahradia americké spravodajské služby, najmä po nedávnom dočasnom rozhodnutí Donalda Trumpa zo dňa na deň pozastaviť zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou. Denníku Financial Times (FT) to povedal európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius.
"Vzhľadom na zmeny v geopolitickej situácii EK zvažuje rozšírenie svojich satelitných kapacít pre zlepšenie podpory geopriestorovej spravodajskej podpory bezpečnosti," povedal Kubilius.
Dočasné komerčné riešenie
Nový systém by mal podľa komisára umožniť rýchlejšiu detekciu hrozieb, napríklad pohybu vojenských jednotiek, a uľahčiť koordináciu vojenských operácií. Kubilius uviedol, že súčasný program Copernicus, zameraný na monitorovanie klímy a prírodných katastrof, poskytuje aktualizácie približne raz za 24 hodín, čo je na vojenské účely nedostatočné.
Podľa neho najvyspelejšie komerčné systémy dokážu sledovať ciele s aktualizáciou každých 30 minút.
"Sme si vedomí, že tento projekt bude nákladný a potrvá roky, kým sa vybuduje, a preto sa pýtame členských štátov, či chcú dočasné komerčné riešenie," uviedol Kubilius.
Cieľom podľa neho je vytvoriť službu pre pozorovanie Zeme s pokročilými technológiami a vysokou dostupnosťou dát. Systém by mal operovať na nízkej obežnej dráhe a vyžadoval by rozmiestnenie desiatok satelitov.
Súčasť širšieho úsilia
Plán EK je súčasťou širšieho úsilia o posilnenie obrannej autonómie členských štátov. Komisia tento rok dokončí program Govsatcom, ktorý prepojí systémy jednotlivých členských krajín, a súčasne začne prevádzku vlastného satelitného širokopásmového systému IRIS2.
Kubilius zdôraznil, že EÚ identifikovala kľúčové oblasti závislosti od USA, medzi ktoré patrí napríklad tankovanie za letu alebo systémy včasného varovania.
EK už skôr predstavila plán na úvery pre členské štáty do výšky až 150 miliárd eur, z ktorej by krajiny mohli čerpať financovanie najmä na obstarávanie celoeurópskej protivzdušnej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, striel a munície či dronov.
Kubilius dodal, že EÚ bude prioritne nakupovať zbrane od európskych výrobcov, pričom do tejto kategórie chce zahrnúť aj Nórsko a prípadne Spojené kráľovstvo. Zvažuje sa tiež možnosť nákupu zbraní priamo z Ukrajiny.
Raketa Ariane 6 v marci vyniesla do vesmíru francúzsky vojenský satelit CSO-3. Podľa agentúry AFP štáty EÚ disponujú len desiatkou vojenských satelitov, čo je výrazne menej ako Spojené štáty a Čína.
Po tom, ako Kyjev kývol na americký návrh 30-dňového prímeria, obnovila Trumpova administratíva dodávky vojenskej pomoci Ukrajine aj zdieľanie spravodajských informácií, ktoré predtým prerušila.
Poľsko, ktoré platí za Ukrajinu satelitný internetový systém Starlink, by podľa ministra zahraničia Radoslawa Sikorského malo hľadať alternatívu pre prípad, že sa spoločnosť Elona Muska ukáže ako "nespoľahlivá".