Na sociálnych sieťach sa od piatku začali objavovať snímky nových obrích plavidiel určených na presun ťažkej vojenskej techniky. Podľa armádnych expertov stroje zapadajú do stratégie Pekingu pre prípadnú inváziu na Taiwan.
Podľa serveru Naval News má Čína k dispozícii aktuálne päť týchto plavidiel v troch verziách. Každé disponuje výklopným mostom s dĺžkou až 150 metrov, ktorý umožňuje presun techniky na pevninu aj v pomerne plytkých vodách alebo v prípade nevhodného terénu na pevnine.
Lode tiež majú stabilizačný systém v podobe výsuvných pilierov, ktoré sa pri vykládke nákladu zaprú o morské dno. Ako je zrejmé z fotografií, plavidlá s vysunutými mostami na seba možno vetviť, ich dosah sa tak výrazne predĺži. K zadnej časti stroja môžu tiež priraziť aj štandardné nákladné plavidlá.
Rýchly vývoj týchto plavidiel podľa analytikov ukazuje na rastúce riziko potenciálnej invázie Číny na Taiwan. Peking v oficiálnej komunikácii uvádza, že ide o stroje na civilné využitie, ich špecifikácia tomu však príliš nezodpovedá, myslí si analytička Emma Salisburyová. „Akákoľvek invázia na Taiwan bude závislá na rýchlom presune veľkého počtu ľudí a techniky, nové plavidlá sú na to ako stvorené,“ tvrdí.
Invázia cez more bola doteraz považovaná za pomerne ťažkú úlohu, na Taiwane je len veľmi málo miest, kde je možné nasadiť klasické vyloďovacie člny. Nové plavidlá však tento pohľad menia, možno ich použiť aj pri skalnatom či inak nevhodnom vyloďovacom mieste. Dlhý výklopný most zlý terén preklenie.
Čínske stroje pri taiwanskom pobreží
Situácia okolo Taiwanu sa v posledných týždňoch vyostruje. Pobrežná stráž za posledných 24 hodín vo svojom okolí spozorovala 59 čínskych vojenských lietadiel, deväť lodí a dva balóny. Ostrovný štát kvôli manévrom nasadil lietadlá, námorné lode a pobrežnú protilodnú obranu.
"Ide o rozhodnú reakciu na podporu nezávislosti Taiwanu a vážne varovanie pre taiwanské separatistické sily," cituje agentúra AP hovorcu čínskeho ministerstva zahraničia Mao Ning. Peking tým odkazoval na Spojené štáty, ktoré Taiwan síce diplomaticky neuznávajú, ale naďalej podporujú v otázke bezpečnosti.
Čína tiež znovu skritizovala rozhodnutie amerického ministerstva zahraničia, ktoré v polovici februára zo svojho webu odstránilo zmienku o tom, že nepodporuje nezávislosť Taiwanu. USA tým podľa Pekingu vyslali „vážne mienený signál separatistickým silám usilujúcim sa o nezávislosť“ ostrova.
Taiwanský prezident Laj Čching-te minulý štvrtok Čínu označil za „nepriateľskú zahraničnú silu“ a uviedol, že Taiwan prijal prísnejšie opatrenia, aby zabránil podvratnej činnosti, ktorú Peking vykonáva prostredníctvom médií.
Čína považuje Taiwan za vzbúrenskú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Podľa čínskej oficiálnej politiky „jednej Číny“ na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a voľby, zatiaľ čo v pevninskej Číne pokračuje režim jednej strany.