Najšťastnejšou krajinou na svete je Fínsko spolu s ďalšími severskými štátmi, najhoršie sa umiestnili Afganistan, Sierra Leone a Libanon. Česká republika si medziročne o dve priečky pohoršila a zaujala 20. miesto zo 147 skúmaných krajín, uvádza správa Centra pre výskum blahobytu britskej Oxfordskej univerzity.
Za Fínskom, ktoré sa na prvom mieste umiestnilo už ôsmykrát za sebou, nasledujú Dánsko, Island, Švédsko a Holandsko. Na poslednom mieste naopak skončil Afganistan, pred ktorým sú Sierra Leone, Libanon, Malawi a Zimbabwe.
Spomínané krajiny sa umiestnili na podobných priečkach aj vlani s menšími obmenami, kedy bol zo 143 skúmaných krajín piatou najšťastnejšou krajinou Izrael a na druhom konci rebríčka sa umiestnili Lesotho s Kongom.
Na prvých 20 miestach najšťastnejších krajín sú väčšinou európske štáty s niekoľkými výnimkami, ako je Kostarika (6.), Izrael (8.), Mexiko (10.), Austrália (11.), Nový Zéland (12.) a Kanada (18.). Česko oproti minulému roku kleslo z 18. na 20. miesto. Slovensko sa umiestnilo na 50. mieste (vlani na 45.), Spojené štáty na 24. (z minuloročného 23.), Rusko na 66. (zo 72.) a Ukrajina na 111. (zo 105.) priečke.
Správu World Happiness Report (WHR) pripravila Oxfordská univerzita v spolupráci s analytickou spoločnosťou Gallup a sieťou OSN pre riešenie udržateľného rozvoja.
Výskumníci rebríčky zostavili na základe odpovedí ľudí, ktorí mali hodnotiť svoj vlastný život a povedať, čo ovplyvňuje ich šťastie. Popri zdraví a bohatstve to bolo spoločné stravovanie, sociálna podpora, veľkosť domácnosti alebo viera v láskavosť druhých, že sú ochotní vrátiť stratenú peňaženku.
"Šťastie neznamená len bohatstvo alebo rast. Je o dôvere, spojení a vedomí, že vám ľudia kryjú chrbát. Ak chceme silnejšie spoločenstvo a ekonomiky, musíme investovať do toho, na čom skutočne záleží: do seba navzájom," citovala AP Jona Cliftona, generálneho riaditeľa spoločnosti Gallup.
Štatistici zoradili všetkých 147 krajín podľa sebahodnotenia života v priemere za roky 2022 až 2024. Odborníci z oblasti ekonómie, psychológie, sociológie a ďalších odborov sa potom snažili vysvetliť rozdiely medzi jednotlivými krajinami pomocou ukazovateľov ako je HDP na obyvateľa, nádej dožitia, existencie človeka, na ktorú sa pocit, na človeka, na ktorú sa môže cítiť.