Vyzerá to, že éra relatívnej zdržanlivosti po páde železnej opony bola len epizódnou odchýlkou od odvekého behu ľudských dejín. Agresívne privlastňovanie si cudzieho územia sa totiž znova dostáva do módy.

Nejde len o brutálnu ruskú inváziu na Ukrajinu, tá je najkrikľavejším príkladom. Je tu aj arogantný tlak novej americkej administratívy na získanie Grónska – z nedávneho výroku viceprezidenta J. D. Vancea o tom, že USA si Grónsko vezmú bez ohľadu na to, čo Európania kričia, až mrazí. A tiež čím ďalej agresívnejšia snaha Číny o pripojenie Taiwanu.

To všetko môže „uvádzať do pokušenia“, poslúžiť ako vzor či povzbudenie ďalším, doteraz driemajúcim teritoriálnym ambíciám. Keď môžu oni, prečo nie my? Že by sa také snahy našli, o tom niet sporu.

Všelijaké staré rany sa rýchlo môžu znova otvoriť. Zvlášť v čase, keď gradujúca klimatická zmena môže nové chúťky na cudzie územie posilňovať či dokonca v očiach aktérov „ospravedlňovať“....