Chorvátsko plánuje zvýšiť výdavky na obranu až na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2030. Podľa ministra obrany Ivana Anušiča sa tiež chce stať sebestačné vo väčšej časti svojej armádnej výzbroje. Vláda v Záhrebe o tom dnes informovala na svojich stránkach.
"Tento rok Chorvátsko dosiahlo dve percentá HDP na obranu a pokračuje ďalej. Do roku 2027 plánujeme dosiahnuť 2,5 percenta, do roku 2030 tri percentá," cituje Anušiča vyhlásenie chorvátskej vlády. "Naša stratégia je podporovať naše firmy, ktoré rozvíjajú nové technológie a nové znalosti. Tiež si prajeme stať sa sebestačnými vo väčšej časti vybavenia a výzbroje," dodal Anušić na zbrojnom veľtrhu v Záhrebe.
Anušić tiež uviedol, že Chorvátsko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie, rokuje s Nemeckom o nákupe 50 tankov Leopard s termínom dodania v roku 2028.
Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP. Mnoho štátov túto hranicu už dosiahlo.
Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, stále častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP myslí do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu aj Česko.
Ohlásenie nárastu vojenských výdavkov Chorvátska prichádza aj v kontexte zvýšeného napätia na západnom Balkáne, predovšetkým potom v dôsledku separatistických snáh Srbov v susednej Bosne.
Chorvátsko uzavrelo v marci obrannú a bezpečnostnú dohodu s Albánskom a Kosovom. To ostro kritizovalo Srbsko, podľa ktorého trojica signatárov odštartovala "závody v zbrojení" na Balkáne. Začiatkom apríla potom Belehrad podpísal dohodu o posilnení vojenskej spolupráce s Maďarskom.