Nemecká konzervatívna únia CDU/CSU a sociálna demokracia (SPD) sa dohodli na vytvorení koaličnej vlády. Na tlačovej konferencii to dnes potvrdil budúci nemecký kancelár Friedrich Merz.
Nemecko podľa neho dostane silnú a akcieschopnú vládu, ktorá bude reformovať a investovať, urobí krajinu bezpečnejšou a hospodársky silnejšou. Európa sa podľa Merza bude môcť na Nemecko spoľahnúť.
Bulvárny denník Bild napísal, že sa podarilo vyriešiť aj posledný spor medzi CDU/CSU a SPD, ktorý sa týkal daní. Rozdelené sú už aj ministerstvá.
Konzervatívci predáka Friedricha Merza vyhrali februárové predčasné parlamentné voľby. K spolupráci prizvali sociálnych demokratov končiaceho kancelára Olafa Scholza, ktorí skončili vo voľbách až na treťom mieste. Koaličné rokovania sa začali v polovici marca.
Rozdelené sú aj dôležité ministerstvá
Spoločne majú v Spolkovom sneme väčšinu 328 poslancov z 630. Podľa nemeckých médií bude mať Kresťanskodemokratická únia (CDU) vo vláde sedem kresiel, bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU) tri a SPD päť.
Podľa Merza je dohoda "veľmi silným a jasným signálom" pre nemeckých občanov aj partnerov v Európskej únii. "Nemecko dostane akciu schopnú a silnú vládu," povedal. Strany sa podľa neho dohodli na silnom pláne, "pomocou ktorého krajinu posunieme vpred".
Podľa predsedu CSU a bavorského premiéra Markusa Södera bude nová vláda nielen investovať, ale aj konsolidovať a reformovať. Spolupredseda SPD Lars Klingbeil, ktorý bude podľa nemeckých médií v novej vláde vicekancelárom a ministrom financií, bude mať Nemecko stabilnú vládu s jasným kurzom, ktorá bude sadať na hospodársku silu a spoločenskú súdržnosť.
K posledným sporným témam patrili dane. Kým SPD ich chcela zvýšiť pre ľudí s najvyššími príjmami, konzervatívci boli proti a chceli naopak zrušiť takzvanú solidárnu daň. Podľa Bildu sa podarilo spor okolo daní vyriešiť.
Denník tiež uviedol, že už sú rozdelené aj dôležité ministerstvá: Sociálna demokracia by mala dostať ministerstvo financií, spravodlivosti a obrany. Mohlo by to znamenať, že vo funkcii zostane v Nemecku obľúbený minister obrany Boris Pistorius.
CDU/CSU bude mať podľa Bildu v gescii ministerstvo vnútra, čím bude mať väčší vplyv na migračnú politiku, a tiež ministerstvo zahraničia. Konzervatívec bol ministrom zahraničia naposledy v rokoch 1961 až 1966.
Dohodli sa na podpore Ukrajiny aj migrácii
Strany sa dohodli okrem iného na ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii, na ďalšej spolupráci so Spojenými štátmi, ale aj na sprísnení migračnej politiky a podpore nemeckého hospodárstva. Nová vláda plánuje tiež významne zvýšiť výdavky na obranu.
V oblasti migrácie podľa Merza nová vláda okrem iného na dva roky pozastaví možnosť zlučovania rodín migrantov, ktorí požívajú len subsidiárnu, teda časovo obmedzenú ochranu. Ukončí tiež dobrovoľné programy na prijímanie utečencov. Strany sa tiež dohodli na odmietaní migrantov na hraniciach, a to aj v prípade, že budú chcieť požiadať o azyl.
Robiť tak Nemecko bude podľa dohody v koordinácii s európskymi susedmi. Podľa Merza má vláda v úmysle tiež deportovať migrantov do Afganistanu a do Sýrie, počnúc páchateľmi trestných činov.
Merz chcel vládu do Veľkej noci
Tesne po voľbách Merz avizoval, že chce mať vládu zostavenú do Veľkej noci. Sociálni demokrati však chcú nechať o vstupe do vlády hlasovať členskú základňu, čo zaberie desať dní. Schváliť musí koaličnú dohodu predsedníctvo CSU, CDU chce nechať hlasovať malý stranícky zjazd.
Je tak pravdepodobné, že sa Merz kancelárom nestane do Veľkej noci, ale až na začiatku mája. Podľa agentúry DPA by mohol Spolkový snem lídra CDU/CSU do čela nemeckej vlády zvoliť 7. mája.
Už v úvodných sondážnych rozhovoroch sa konzervatívci a sociálni demokrati dohodli okrem iného na reforme takzvanej dlhovej brzdy, teda ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Cieľom bolo umožniť pôžičky, ktoré by financovali zvýšenie výdavkov na obranu.
Vyjednávači sa tiež zhodli na vytvorení investičného fondu s objemom 500 miliárd eur, ktorý má byť financovaný z pôžičiek. Obe opatrenia sa podarilo stranám budúcej vlády presadiť v marci v oboch komorách parlamentu: volenom Spolkovom sneme aj Spolkovej rade, ktorá zastupuje záujmy 16 spolkových krajín.