Ruské úrady systematicky zabavujú domovy Ukrajincom, ktorí utiekli z mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny, uviedla dnes stanica BBC s odkazom na vlastné zistenie. Rusko okupuje Mariupoľ už tri roky. Konfiškácie sú podľa stanice zrejme súčasťou väčšieho plánu rusifikácie mesta, ktorá zahŕňa budovanie nových vojenských objektov a premenovanie ulíc na názvy schválené Moskvou.
Mariupoľ sa stal jedným zo symbolov utrpenia ľudí a skazy počas ruskej invázie na Ukrajine. Rusko susednej krajine napadlo 24. februára 2022, pričom prístavný a strategicky dôležitý Mariupoľ pri Azovskom mori sa krátko nato ocitol v ruskom obkľúčení, ktoré si podľa odhadov vyžiadalo životy tisícov civilistov. V druhej polovici mája 2022 Rusi dobyli poslednú baštu ukrajinského odporu v tamojších oceliarňach Azovstal a v bojoch značne zničený Mariupoľ tým úplne padol do ich rúk.
Podľa organizácie Human Rights Watch ruské obliehanie zničilo alebo poškodilo 93 percent výškových budov v meste. Moskva tvrdí, že odvtedy postavila viac ako 70 bytových domov, ale podľa miestnych obyvateľov pretrváva problém s nedostatkom bytov. Správy o tom, že Rusko zabavuje majetok na ním okupovaných ukrajinských územiach, sa podľa BBC objavujú už nejaký čas. Nový zákon tento proces urýchlil a sťažuje ukrajinským vlastníkom nehnuteľností domôcť sa svojich práv.
Investigatívny projekt BBC Verify uvádza, že najmenej 5700 domovov v meste Mariupoľ je identifikovaných ku konfiškácii. Na bezprostredné zabavenie je podľa neho určených 2200 z nich, ďalších 3550 úrady identifikovali pre potenciálnu konfiškáciu. Stanica sa odkazuje na analýzu dokumentov zverejnených Moskvou dosadenými mestskými úradmi od júla 2024. Úradníci podľa BBC používajú termín "bez vlastníka", ale spomínané byty majú zákonných majiteľov, ktorými sú Ukrajinci, ktorí utiekli pred Rusmi, alebo dedičia po tých, čo zahynuli pri obliehaní. Z mesta, kde pred vojnou žilo asi 425-tisíc obyvateľov, kvôli ruskej invázii ušlo odhadom cez 350-tisíc Ukrajincov.
Aby Ukrajinci svoje domovy zachránili, museli by čeliť nebezpečnému návratu do mesta cez Rusko - vyčerpávajúcim bezpečnostným kontrolám, zložitému byrokratickému procesu a obrovskému tlaku na prijatie ruského pasu.
Okrem toho, majetok podľa BBC musí byť registrovaný v Rusku, ale dekrét ruského prezidenta zakazuje občanom "nie priateľských" krajín - medzi ktorých patrí aj Ukrajina - registrovať majetok na okupovaných územiach do roku 2028 bez zvláštneho povolenia. Konfiškované domy môžu v rámci systému podľa BBC získať len obyvatelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR), ktorí prišli o majetok a majú ruské pasy.
BBC spomína názor právneho experta, podľa ktorého tento plán jasne porušuje vojnové zákony stanovené v Ženevských a Haagskych dohovoroch, ktoré - až na veľmi obmedzené prípady - zakazujú zabavovanie civilného majetku. Podľa profesora z Edinburskej univerzity Nehala Bhutu sú konfiškácie nezákonné, pretože pramení z nelegálnej anexie ukrajinského územia.
"Je to legalizovaná krádež majetku," uviedla Halyna, ktorá utiekla z mesta, kde žila v dome, ktorý ruská invázia ťažko poškodila. Podľa BBC sa dozvedela, že v jej byte opravili okná a dvere a teraz tam niekto bez jej súhlasu býva. Ruskom dosadené mariupoľské úrady na otázky stanice nereagovali.