Izraelský minister obrany Jisrael Kac povedal, že izraelskí vojaci zostanú v "bezpečnostných zónach" v pásme Gazy, Libanone a Sýrii po neobmedzenú dobu. Deje sa tak potom, čo Tel Aviv jednostranne rozšíril svoje hranice vo vojne, ktorú rozpútal útok palestínskeho teroristického hnutia Hamas 7. októbra 2023. Píše o tom agentúra AP.
Ako z učebnice
Izrael tvrdí, že potrebuje zóny udržať, aby podobným útokom predišiel, ale ich obsadenie vyzerá ako učebnicová definícia vojenskej okupácie.
Získanie územia silou je všeobecne považované za porušenie medzinárodného práva, teda niečo, na čo sa západní spojenci Izraela opakovane odvolávajú v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Izrael, ktorý získal územie počas vojen so svojimi arabskými susedmi v čase svojho vzniku v roku 1948, hovorí, že toto je zvláštny prípad. Izraelské vlády po desaťročia vyhlasovali, že musia takéto územia držať kvôli sebaobrane, ale vrátia ich v rámci mierových dohôd, ako keď Izrael vrátil Egyptu polostrov Sinaj podľa dohôd z Camp Davidu.
Židovský štát formálne anektoval východný Jeruzalem, rovnako ako Golanské výšiny, ktorých sa zmocnil na úkor Sýrie. Viac ako polovicu storočia okupuje Západný breh Jordánu, domov približne troch miliónov Palestínčanov, a postavil tu osady, v ktorých dnes býva viac ako 500-tisíc židovských osadníkov.
Izrael stiahol svojich vojakov a osadníkov z Gazy v roku 2005, ale spoločne s Egyptom zaviedol jej blokádu, keď sa Hamas o dva roky neskôr chopil moci.
Minister obrany Kac v stredajšom vyhlásení uviedol, že izraelskí vojaci zostanú v takzvaných bezpečnostných zónach v Gaze, Sýrii a Libanone "v akejkoľvek dočasnej či trvalej situácii".
Rozširovanie
Izrael začal po predvlaňajšom útoku masívnu ofenzívu a vytvoril pozdĺž hranice širokú nárazníkovú zónu. Minulý mesiac ukončil prímerie s Hamasom a odvtedy zónu rozšíril, zriadil koridory naprieč Pásmom Gazy a obkľúčil mesto Rafáh na juhu.
Podľa odborníkov teraz Izrael ovláda cez 50 percent Gazy. Kac nespresnil, o ktoré územia ide.
Izrael sa mal podľa prímeria dosiahnutého s ozbrojeným šiitskym hnutím Hizballáh vlani v novembri z Libanonu stiahnuť, a to po viac ako roku bojov. Vojaci ale zostali na piatich strategických miestach pozdĺž hranice a pokračujú v útokoch proti tomu, čo Izrael nazýva ozbrojenými cieľmi.
Keď islamistickí povstalci vlani v decembri zvrhli sýrskeho prezidenta Bašára Asada, izraelské sily postúpili z Golanských výšin na sýrsku stranu nárazníkovej zóny, ktorá bola zriadená po vojne v roku 1973. Izrael od tej doby rozšíril svoju kontrolnú zónu do neda tamojšími obyvateľmi.
Izrael tiež opakovane bombardoval sýrske vojenské základy a ďalšie ciele, a vyhlásil, že nedovolí sýrskym bezpečnostným silám operovať južne od metropoly Damasku.
Libanon a Sýria odsúdili zábor ich územia Izraelom ako hrubé porušenie ich suverenity a medzinárodného práva. Lenže ozbrojené sily ani jednej z týchto krajín nie sú schopné svoje hranice proti Izraelu brániť.
Hizballáh, ktorý vznikol počas prvých rokov izraelskej okupácie južného Libanonu v rokoch 1982 až 2000, pohrozil obnovením bojov, pokiaľ Izrael nedokončí stiahnutie svojich vojakov. Vojenské schopnosti Hizballáhu však boli vojnou a pádom Asada, teda blízkeho spojenca hnutia, značne vyčerpané.
Podmienky Hamasu
Je síce nepravdepodobné, že by sa Hizballáh vrátil k bojom, pokračujúca izraelská okupácia by ale mohla skomplikovať snahy Bejrútu vyjednať odzbrojenie skupiny.
Palestínčania sa usilujú o nezávislý štát vo východnom Jeruzaleme, na Západnom brehu Jordánu av Gaze, teda na územiach, ktoré Izrael zabral v takzvanej šesťdňovej vojne v roku 1967. Dvojštátne riešenie je na medzinárodnej úrovni široko vnímané ako jediná cesta k ukončeniu blízkovýchodného konfliktu, len jediná cesta k ukončeniu blízkovýchodného konfliktu. 15 rokmi.
Hamas vyhlásil, že zvyšných 59 rukojemníkov držaných v Gaze, z ktorých nažive je ich pravdepodobne 24, prepustí len výmenou za plné stiahnutie izraelských jednotiek z územia a trvalé prímerie. Izraelský sľub v Gaze zotrvať by mohol ďalej skomplikovať dlhotrvajúce rozhovory o novom prímerí.
Spojené štáty zatiaľ Kacove výroky nekomentovali.
Z Gazy hotelový rezort
Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa ale vyjadrila izraelským akciám v Gaze plnú podporu, vrátane rozhodnutia Tel Avivu ukončiť prímerie, obnoviť vojenské operácie s prekvapivým bombardovaním, ktoré zabilo stovky ľudí, a kompletne odrezať územie od jedla, paliva a ďalších zásob.
Počas svojho prvého mandátu Trump mimoriadne podporoval izraelské obsadzovanie území silou, čím narušil desaťročia trvajúcu americkú zahraničnú politiku.
USA sa za Trumpa stali prvou a zatiaľ jedinou krajinou, ktorá uznala izraelskú anexiu Golanských výšin. Trump tiež premiestnil americké veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema, čím podporil izraelské nároky na celé mesto.
Trump na konci roka navrhol, že Spojené štáty po vojne prevezmú Gazu a premenia ju na turistický cieľ. Vyzval na presídlenie Palestínčanov do okolitých krajín, čo odmietli ako Palestínčania, tak väčšina medzinárodného spoločenstva.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sľúbil, že plán vykoná potom, čo porazí Hamas. Dodal, že Izrael podporuje "dobrovoľnú emigráciu" Palestínčanov z územia, ktoré z veľkej časti ovláda a ktoré sa kvôli ofenzíve z väčšiny stalo neobývateľným.