Niektorí spojenci Spojených štátov sú veľmi znepokojení mierovým rámcom, ktorý presadzuje administratíva prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Uviedla to vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Rámec, ktorý USA predložili na minulotýždňovej schôdzke s ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži, počíta s významnými ústupkami zo strany Kyjeva - vrátane uznania Krymského polostrova za ruské územie Spojenými štátmi a odstúpenia veľkých častí územia v prospech Ruska, uviedol jeden z citovaných zdrojov.
Trump vo štvrtok na otázku, aké ústupky ponúka Rusko, odpovedal, že „zastavenie vojny“, a súčasne naznačil, že „nezabratie celej krajiny“ je „dosť veľký ústupok“.
Nebezpečný signál
Viacerí nemenovaní diplomati podľa CNN vyjadrili znepokojenie nad tým, čo navrhuje Trumpova administratíva, pretože sa domnievajú, že takýto mierový rámec vysiela nebezpečný signál šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a ďalším svetovým lídrom vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že nezákonné dobývanie sa im môže vyplatiť.
„Toto je otázka základných princípov medzinárodného práva. Ide tu do veľkej miery o našu vlastnú existenciu a oslabenie akýchkoľvek záruk, ktoré majú naše alebo iné krajiny pre našu vlastnú nezávislosť,“ povedal východoeurópsky diplomat.
„Ak je jedna krajina v Európe v súčasnosti pod tlakom alebo je nútená vzdať sa časti svojho legálneho územia, územia, ktoré bolo uznané ako súčasť Ukrajiny... ak je k tomu nútená jedna krajina v Európe, žiadna krajina v Európe ani inde sa nemôže cítiť bezpečne, či už ide o NATO alebo nie,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.
Návrh na de facto uznanie Krymu ako súčasť Ruska by podľa CNN zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny. V prípade, že Spojené štáty k takémuto kroku pristúpia, európski predstavitelia už dali najavo, že ho nebudú nasledovať.
„Čína to sleduje"
Aj ázijskí spojenci USA sú podľa americkej stanice čoraz viac znepokojení dohodou o ukončení vojny, ktorá by mohla byť pre Rusko výhodná aj napriek tomu, že viedlo konflikt proti susednej krajine. V súkromných rozhovoroch s americkými partnermi ázijskí diplomati jasne vyjadrili svoje obavy z globálnych dôsledkov urovnania, ktoré by porušilo hranice Ukrajiny.
„Čína to sleduje. Povedali sme to Trumpovej administratíve. Obávame sa posolstva, ktoré by si mohli odniesť z akéhokoľvek ukončenia vojny, ktoré sa javí ako ocenenie Ruska za krviprelievanie,“ povedal jeden z ázijských diplomatov.
Po stretnutí v Paríži sa tento týždeň konali rokovania v Londýne, kde sa stretla ukrajinská delegácia s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Istý diplomat túto schôdzku okomentoval slovami, že išlo o „pokrok“ s cieľom „presvedčiť Ukrajincov, aby sa sami presvedčili, že majú zaujať priateľskejšiu pozíciu voči americkej administratíve“.
Všetka pozornosť sa teraz sústreďuje na očakávané piatkové stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, napísal portál CNN. Witkoff sa s ruským prezidentom stretol naposledy v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine.