K začiatku vojny na Ukrajine viedlo podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa to, že sa začalo hovoriť o možnosti vstupu tejto východoeurópskej krajiny do NATO.
V rozhovore s magazínom Time Trump vyhlásil, že Krymský polostrov, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014, zostane s Ruskom. Podľa Time by mu vraj nevadilo, keby sa naňho spomínalo ako na prezidenta, ktorý zväčšil územie Spojených štátov.
Rozhovor bol zverejnený v piatok pri nadchádzajúcej príležitosti Trumpových prvých sto dní vo funkcií šéfa Bieleho domu.
Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou.
Zelenského postoj škodí
Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.
„Ak Krym zostane Rusku - musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s Time.
"Nemyslím si, že niekedy budú môcť vstúpiť do NATO. Myslím, že od prvého dňa to bolo práve toto, myslím, že práve to spôsobilo začiatok vojny, keď sa začalo hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa to vtedy nespomínalo, bola by oveľa väčšia šanca, že by vojna ani nezačala," vyjadril svoje presvedčenie Trump, ktorý v minulosti opakovane z rozpútania vojny obvinil Ukrajinu, hoci to bolo Rusko, kto susednú krajinu pred viac ako tromi rokmi napadol.
Sedemdesiatosemročný politik dal tiež znovu najavo presvedčenie, že on je jediný, kto môže vyrokovať mier. Dohodu, ktorá je vraj blízko, je podľa neho možné uzavrieť tak s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.
Ukrajinský prezident podľa Trumpa rozumie tomu, že Krym zostane ruský. Zelenskyj pritom ešte v utorok povedal, že Ukrajina právne okupáciu Krymu neuzná, pretože to je jej územie.
Rusku polostrov podľa Trumpa "dal" vtedajší americký prezident Barack Obama. Na poznámku, že sľuboval ukončenie vojny na Ukrajine v prvý deň v úrade, Trump odpovedal, že tak robil v nadsádzke.
Iné rokovania Trumpa s Ruskom
Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „Nie“. Súčasne ale dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať.
V obsiahlom rozhovore sa americký prezident vyjadril aj k ďalším zahraničnopolitickým témam. Uviedol, že netrollí (pozn. red. nevyžiadaná činnosť v diskusných fórach), keď hovorí o tom, že by sa Grónsko či Kanada mali stať súčasťou USA, a tiež, že by mu nevadilo, keby zostal v pamäti ako prezident, ktorý rozšíril americké teritórium.
Pokiaľ ide o Irán, poznamenal Trump, že by nemal problém stretnúť sa s iránskym vodcom ajatolláhom Alím Chameneím. Verí, že sa podarí dospieť k dohode s Teheránom o jeho jadrovom programe, zároveň však nevylúčil silové riešenie. "Je možné, že budeme musieť zaútočiť, pretože Irán nebude mať jadrovú zbraň," uviedol.