Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny, informujú ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti.
Rusko si koniec druhej svetovej vojny tradične pripomína 9. mája a Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil oznámenie za "pokus o manipuláciu" a dodal, že nie je dôvod, prečo čakať na prímerie do 8. mája. Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že americký prezident Donald Trump chce vidieť trvalé prímerie, ktoré by ukončilo ruskú vojnu proti Ukrajine.
"Počas tohto obdobia budú všetky vojenské akcie pozastavené. Rusko sa domnieva, že ukrajinská strana by mala nasledovať tento príklad," uviedol Kremeľ na platforme telegram, kde tiež oznámil, že Putin prímerie nariadil z humanitárnych dôvodov.
Moskva ďalej pohrozila, že v prípade "porušenia prímeria ukrajinskou stranou" zareagujú ruské ozbrojené sily adekvátne. "Ruská strana opätovne oznamuje svoju pripravenosť na mierové rozhovory bez predbežných podmienok," dodala kancelária prezidenta.
Pokus o ruskú manipuláciu
"Je tu ďalší pokus o manipuláciu," povedal v pondelok večer ukrajinský prezident Zelenskyj ohľadom trojdňového prímeria. Podľa neho si chce Putin len zaistiť pokoj na vojenskú prehliadku ku koncu druhej svetovej vojny, ktorá sa uskutoční 9. mája v Moskve.
Na sieti X ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha uviedol, že prímerie by malo byť reálne a nielen pre vojenskú prehliadku pripomínajúcu v Rusku koniec vojny. "Ukrajina je pripravená podporiť trvalé, odolné a úplné prímerie. Navrhujeme to neustále," napísal šéf ukrajinskej diplomacie.
Šéf ukrajinského centra na boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko Putinove jednostranné prímerie označil za manipuláciu. "Prečo nie plné a komplexné prímerie? Čokoľvek, čo nie je celkovým pokojom zbraní, je ruskou manipuláciou na informačné a vojenské účely," uviedol Kovalenko podľa serveru RBK-Ukrajina.
O prímerie a mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou usilujú Spojené štáty, ktoré zatiaľ viedli oddelené rokovania so zástupcami oboch znepriatelených krajín. K výsledku sa zatiaľ dospieť nepodarilo. Kyjev už skôr pristúpil na americký návrh na celkové 30-dňové prímerie.
Putin ale požiadavku prezidenta Donalda Trumpa na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprijal a Moskva súhlasila iba s 30-dňovým prerušením útokov na energetické ciele. Neskôr ešte Putin vyhlásil krátky veľkonočný pokoj zbraní. Obe strany sa vinili z porušovania oboch prímeria.
Ukončenie snáh USA
Americká administratíva medzitým začala dávať najavo, že USA ukončia svoje snahy o urovnanie konfliktu, ak Rusko alebo Ukrajina budú príliš sťažovať uzavretie dohody. Trump bol podľa Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin neklame.
V nedeľu šéf Bieleho domu uviedol, že chce, aby jeho ruský náprotivok zastavil útoky na Ukrajinu a podpísal s Kyjevom mierovú dohodu.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová dnes podľa Reuters v reakcii na Putinove krátkodobé prímerie zopakovala, že americký prezident dal jasne najavo, že sa usiluje o trvalý pokoj zbraní.
Šéf Bieleho domu je stále viac frustrovaný Putinom a Zelenským, ktorí by mali zasadnúť k rokovaciemu stolu a vojnu ukončiť, uviedla Leavittová. Súčasnú vojnu na Ukrajine rozpútalo 24. februára 2022 Rusko na Putinov príkaz.
Rusi oslavujú víťazstvo v takzvanej Veľkej vlasteneckej vojne 9. mája, teda o deň neskôr ako v Európe, pretože v čase podpisu nemeckej kapitulácie bolo v Berlíne 23 hodín večer, ale v Moskve už bola hodina po polnoci.
Rusko nazýva Veľkou vlasteneckou vojnou časť druhej svetovej vojny, ktorá začala v júni 1941 nemeckým prepadnutím Sovietskeho zväzu. V roku 1939 nacisti a Sovieti uzavreli zmluvu o neútočení, ktorú si zároveň rozdelili východnú Európu.