Ruský diktátor Vladimir Putin tento rok okrem osemdesiateho výročia konca druhej svetovej vojny oslavuje aj jedno osobné jubileum. Dvadsaťpäť rokov pri moci. Pri tej príležitosti o ňom vznikol propagandistický dokument, v ktorom ho spovedá spravodajca Kremľa Pavel Zarubin.

Putin mu v uvoľnenej nálade ukazuje svoj „pracovný“ byt a zatiaľ čo spolu uprostred noci konzumujú kefír, obzerá sa za svojim životom v úlohe prezidenta. Premýšľa vraj aj o tom, kto raz príde po ňom.

"Vieme, že po niekoľkých pracovných schôdzkach ide prezident na ďalší míting. Pozrime sa spoločne na hodiny. Je 22:50," hlási Pavel Zarubin v úvode filmu s názvom "Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov".

Následne informuje, že ani o druhej hodine ráno Putinovo pracovné nasadenie nepoľavuje. Vládca Ruska mieri na novú schôdzku a po nej bude nasledovať ešte niekoľko ďalších.

Kremeľský reportér sa s prezidentom stretáva 27. marca a podľa jeho slov je opäť hlboká noc. „Máte za sebou päť verejných akcií a podľa toho, čo sme videli, zhruba tridsaťpäť neverejných,“ pochlebuje Putinovi. Ten sa usmieva. O pár dní skôr sa v jeho krajine konali prezidentské voľby. Kto zvíťazí, bolo vopred jasné.

Putin telefonoval s Netanjahuom, diskutovali o vzájomných vzťahoch aj druhej svetovej vojne

Zarubinovo rozprávanie s Putinom striedajú úryvky iného rozhovoru zhotoveného tiež tento rok v marci a pestré archívne zábery. Napríklad tie z roku 2002, kde nastávajúci diktátor opisuje, že si svojou kandidatúrou na prezidenta nebol vôbec istý.

"Som zvyknutý žiť normálny život. Vždy som mal mnoho priateľov," hovorí mladý Putin túžiaci podľa svojich slov po tom, aby sa z Ruska stala mocná krajina, na ktorú budú Rusi hrdí.

Ten istý človek o dvadsaťtri rokov neskôr priznáva, že na svojich blízkych skutočne nemá veľa času. Sú však vraj veci, ktoré to kompenzujú. Vo filme tiež zaznie, že sa Putin „ani po dvadsiatich piatich rokoch, keď je prezidentom a bol aj premiérom, stále necíti ako politik, ktorý rozhoduje o osude krajiny“.

Počas dojemnej hudby líči, že jeho pocity vychádzajú z toho, ako ho vychovali rodičia. „Stále dýcham ten istý vzduch čo milióny a milióny ruských občanov,“ vyhlasuje, zatiaľ čo diváci sledujú, ako si fotí selfie s malými Rusmi alebo na letisku víta špiónov Arťoma a Annu Dulcevovcov, ktorí sa v Slovinsku r...