Nemecko sa z druhej svetovej vojny poučilo, preto dnes podporuje Ukrajinu v jej obrane proti Rusku. V prejave pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny to dnes v Spolkovom sneme povedal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.
Poďakoval všetkým, ktorí sa na oslobodení Nemecka od nacistickej hrôzovlády podieľali, vrátane Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Súčasné Rusko ale podľa neho využíva historické klamstvá, aby ospravedlnilo agresívnu vojnu. Steinmeier tiež varoval pred posilňovaním krajnej pravice v Nemecku a vyzval na obranu slobody a demokracie.
Nemecko si dnes rovnako ako mnoho ďalších európskych krajín pripomína 80. výročie konca druhej svetovej vojny, v Nemecku je deň známy ako Deň oslobodenia. Druhú svetovú vojnu rozpútalo v roku 1939 nacistické Nemecko na rozkaz diktátora Adolfa Hitlera. Konflikt pripravil o život okolo 60 miliónov ľudí, vrátane šiestich miliónov Židov, ktorí sa stali terčom masového vyvražďovania.
Steinmeier vo svojom prejave pripomenul, že zďaleka nie všetci v Nemecku 8. mája 1945 – ale aj dlho po ňom – pád nacizmu vnímali ako oslobodenie. Prelomovým bol v tomto ohľade prejav bývalého prezidenta Richarda von Weizsäckera, ktorý 8. mája 1985 vyhlásil, že aj Nemci boli v roku 1945 oslobodení. "Nemecko už sa dnes nepýta, či bolo v roku 1945 oslobodené, ale ako slobodné zostane," uviedol Steinmeier. "Tí, čo oslobodili Osvienčim, sa teraz stali novými agresormi," dodal s odkazom na Rusko, ktoré vedie už viac ako tri roky vojnu proti Ukrajine.
Rusko prezidenta Vladimira Putina podľa nemeckej hlavy štátu využíva "historické klamstvá" spojené s druhou svetovou vojnou, aby ospravedlňovalo vojnu proti Ukrajine. Súčasná nemecká podpora Kyjeva je pritom "poučením z 8. mája".
Steinmeier zároveň kritizoval USA, ktoré podľa neho spochybňujú svetový poriadok, ktorý vznikol v dôsledku vojny. Svetom podľa neho v poslednej dobe otriasli dva "epochálne zlomy" - jedným z nich bola ruská útočná vojna proti Ukrajine, druhým "porušenie hodnôt" Spojenými štátmi pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.
Dnešné Nemecko je podľa Steinmeiera "rozmanitá a otvorená krajina", ktorá je vďačná všetkým, ktorí sa podieľali na porážke nacizmu, a tiež tým, ktorí s ňou po vojne pracovali na zmierení. Nemecko ale podľa neho teraz čelí aj posilňovaniu extrémistických síl. Vyzval preto demokratov v krajine, aby bránili slobodu a demokraciu a bojovali proti antisemitizmu.
Okrem Steinmeiera prehovorila aj predsedníčka Spolkového snemu Julia Klöcknerová, ktorá okrem iného upozornila na "často prehliadané obete každej vojny", ktorými sú podľa nej ženy a dievčatá. Uviedla, že sa ich rozhodla pripomenúť na základe listu, ktorý dostala od 82-ročnej ženy, ktorá bola na konci druhej svetovej vojny svedkom znásilnenia vlastnej matky na česko-saskej hranici. Obeťami sexualizovaného násilia sú podľa Klöcknerovej ale aj dnes ženy a dievčatá vo vojne na Ukrajine.
Na akciu v Spolkovom sneme dorazili aj zahraniční diplomati s výnimkou veľvyslancov Ruska a Bieloruska, ktorí nedostali pozvánku kvôli vojne na Ukrajine. Stalo sa tak na odporúčanie ministerstva zahraničia, podľa ktorého by mohli zneužiť pripomienky k obhajobe vojny proti Ukrajine.
Nemecké spomienkové akcie začali dopoludnia ekumenickou bohoslužbou v Pamätnom kostole cisára Viliama v západnej časti Berlína, ktorý je jedným zo symbolov hrôz druhej svetovej vojny. Vybombardovaný novorománsky kostol nebol po vojne obnovený a zostalo len torzo. Neskôr k nemu pribudli nové moderné budovy: kostolnú loď a zvonica.
Po bohoslužbe najvyšší ústavní činitelia zamierili k ústrednej pietnej hale Neue Wache na berlínskej triede Unter den Linden. Prezident Steinmeier, kancelár Friedrich Merz, predsedníčka oboch komôr parlamentu Julia Klöcknerová a Anke Rehlingerová a predseda ústavného súdu Stephan Harbarth tam položili vence.
V Nemecku 8. máj nie je bežne sviatkom. Výnimkou je tento rok v Berlíne, ktorý schválil dnešok ako jednorazový sviatok. Budúci rok bude výročie konca vojny v metropole opäť pracovným dňom.
Vojna v Európe skončila podpisom bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 7. mája 1945 v Remeši na severe Francúzska, ktorá nadobudla platnosť 8. mája. Nemci potom podpísali kapituláciu na sovietske prianie ešte druhýkrát na veliteľstve maršala Georgija Žukova v berlínskej štvrti Karlshorst. Hoci dokument nesie dátum 8. mája 1945, podľa niektorých historikov bol podpísaný krátko po polnoci 9. mája.