Sobotňajší samit takzvanej koalície ochotných na Ukrajine, ktorý dnes oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bude hybridný, rokovať sa teda bude osobne aj prostredníctvom internetu. Vyhlásil to podľa agentúry Reuters francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý povedal, že Francúzsko sa zúčastní na priamom rokovaní na Ukrajine.
Zelenskyj nespresnil zoznam účastníkov stretnutia, médiá však špekulujú o osobnej účasti nového nemeckého kancelára Friedricha Merza. Spravodajský portál Politico už pred mesiacom napísal, že Merz s takýmto konaním na Ukrajine počíta. Reuters dnes pripomenul, že Merz tento týždeň povedal, že chce Ukrajinu čoskoro navštíviť.
Francúzsko podľa informácií Reuters nebude v Kyjeve zastupovať Macron, ale minister zahraničia Jean-Noël Barrot. Ten je už na ceste do ukrajinskej metropoly, poznamenal Reuters.
Agentúra DPA uviedla, že Kyjev sa pripravuje na príchod zahraničných politikov. Verejnosť v metropole dostala upozornenie, aby počas dňa očakávala uzávery niektorých ulíc.
Takzvaná koalícia ochotných je skupina krajín, ktoré pod vedením najmä Británie a Francúzska rokujú o ďalšej podpore Ukrajine. Skupina, ktorú tvoria zástupcovia troch desiatok štátov nielen z Európy, vznikla v reakcii na zmenu postoja Spojených štátov k ruskej agresii voči Ukrajine po nástupe prezidenta Donalda Trumpa. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.
Témou rokovania bude okrem iného návrh 30-dňového prímeria, ktorý USA a európske krajiny chystajú. Ak ho Rusko odmietne, nasledovať budú spoločné protiruské sankcie, uviedol Reuters s odvolaním sa na francúzsky diplomatický zdroj.
Ukrajina už skôr opakovane súhlasila s americkým návrhom na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, zatiaľ čo Rusko sa jasne nevyslovilo. Moskva uviedla, že myšlienku mierového riešenia podporuje, zároveň ale požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu.
Ich popis Moskva mení. Keď ruský prezident Putin v televíznom prejave vo februári 2022 oznámil začiatok invázie, ktorú Moskva nazýva špeciálnou vojenskou operáciou, hovoril o tom, že Rusko chce dosiahnuť bližšie nevysvetlenú demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Upozorňoval tiež na nespresnené vojenské riziká, ktoré mala susedná Ukrajina pre jadrovú mocnosť predstavovať.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov dnes podľa Reuters povedal, že Rusko podporuje zavedenie 30-dňového prímeria, ale iba so zvážením nuansí konfliktu. "Akonáhle bolo (téma prímeria) presadzované (americkým prezidentom Donaldom Trumpom), prezident Putin ho podporil s podmienkou, že je veľmi ťažké o tom podrobne diskutovať, keď sa nenájdu odpovede na veľké množstvo nuansí okolo pojmu prímerie," uviedol Peskov.
O bližšie nespresnených nuansách hovoril Peskov už koncom apríla, keď reagoval na Zelenského návrh na 30-dňové zastavenie bojov. Reuters poznamenal, že Rusko v minulosti viackrát uviedlo, že dlhodobé prímerie vyžaduje mechanizmy na monitorovanie a dodržiavanie pokoja zbraní. Moskva zároveň opakovane povedala, že je pre ňu neprijateľné, aby na prímerie dohliadali západní vojaci z prípadnej mierovej misie.
Rusko v minulosti tvrdilo, že prekážkou v rokovaniach s Ukrajinou je údajná nelegitimita Zelenského, pretože jeho päťročné funkčné obdobie vypršalo vlani v máji. Toto tvrdenie používa aj Putin, ktorý je pri moci štvrťstoročia. Ukrajinská ústava ale neumožňuje usporiadanie volieb v čase vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, čo ju Rusko na Putinov rozkaz vo februári 2022 napadlo.
Na konci apríla však Peskov označil legitimitu Zelenského za druhotnú vec, lebo prioritou je vraj rokovania s Kyjevom vôbec začať.