Ruský prezident Vladimir Putin dnes navrhol, aby sa 15. mája uskutočnili v Istanbule bez predbežných podmienok priame rozhovory s Ukrajinou. Informovali o tom svetové agentúry.

Hlava ruského štátu tak urobila po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v sobotu vyslovili za bezpodmienečné tridsaťdňové prímerie medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré by platilo od pondelka 12. mája.

Kremeľ sa zatiaľ k takej možnosti nevyjadril. Ukrajina a Moskva spolu bojujú od februára 2022, keď ruská armáda na Putinov príkaz zaútočila na susednú krajinu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes svojmu francúzskemu náprotivku Emmanuelovi Macronovi a Putinovi podľa tureckého prezidentského úradu potvrdil, že Ankara je pripravená rusko-ukrajinské rokovanie hostiť.

"Nebolo to Rusko, kto prerušil rokovania v roku 2022. Bol to Kyjev. Avšak navrhujeme, aby Kyjev obnovil priame rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok," citovala Putina agentúra Reuters. "Ponúkame kyjevským úradom obnovenie rokovaní už vo štvrtok, a to v Istanbule," dodal s tým, že rozhodnutie je teraz na Ukrajine.

Zelenskyj uvítal, že Rusko začalo uvažovať o ukončení vojny, a vyjadril ochotu k rokovaniam, ale naliehal na to, aby Moskva najskôr prijala návrh Kyjeva a ďalších krajín na pokoj zbraní.

Inak Európa aj Spojené štáty skoordinujú nové rozsiahle sankcie proti Rusku, ak Putin prímerie odmietne. "Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní ani jeden ďalší deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie - úplné, trvalé a spoľahlivé - počnúc zajtrajškom, 12. májom, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť," napísal ukrajinský prezident na X.

Zelenskyj a ponuka prímeria

V Kyjeve zle pochopili Putinov návrh, zareagovala na Zelenského vyjadrenia hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa štátnej tlačovej agentúry TASS. Ruský vodca sa podľa hovorkyne jasne vyjadril, že najprv sa majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas rozhovorov bude možné rokovať o prímerí.

Rusko za "základné príčiny" konfliktu označuje snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO a politický systém, ktorý vznikol na Ukrajine po prozápadnej revolúcii v roku 2014. Ukrajina a jej západní spojenci pokladajú tieto ruské tvrdenia za útok na suverenitu krajiny; okrem toho Charta OSN zaväzuje všetky krajiny riešiť rozpory mierovou cestou, a nie vojnou, napísal server BBC News.

Rokovaním by aj podľa splnomocnenca amerického prezidenta Keitha Kellogga malo predchádzať prímerie. "Ako opakovane povedal prezident (Donald) Trump, zastavte zabíjanie! Najprv bezpodmienečné 30-dňové prímerie a počas neho prejdite ku komplexným mierovým rokovaniam. Nie naopak," napísal na X.

"Na ceste k ukončeniu vojny medzi Ukrajinou a Ruskom došlo k historickému zlomu a treba túto príležitosť využiť," uviedol dnes na sieti X úrad tureckého prezidenta, ktorý informoval o Erdoganových telefonátoch s Macronom i Putinom.

Zelenskyj sa v sobotu v Kyjeve s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským ministerským predsedom Keirom Starmerom a poľským premiérom Donaldom Tuskom zhodli na ponuke prímerie v bojoch na Ukrajine, ktoré má bez predchádzajúcich podmienok začať platiť od pondelka.

Spojené štáty podľa nich skoordinujú nové rozsiahle sankcie proti Rusku, pokiaľ Putin prímerie odmietne.

Kremeľ v prvej reakcii obvinil Európanov z konfrontačných vyhlásení a vyhlásil, že sa Rusko nenechá sankciami zastrašiť.

Vyhlásenia Európanov sú konfrontačné. Rusko sa nenechá zastrašiť, sankcie sú strata času, uviedol Kremeľ

Putin dnes tiež uviedol, že účelom priamych rokovaní s Ukrajinou je "odstrániť základné príčiny konfliktu" a dosiahnuť "dlhodobý, trvalý mier pre historickú perspektívu", nielen prerušenie bojov za účelom opätovného vyzbrojenia.

"Nevylučujeme, že počas týchto rokovaní bude možné dohodnúť nejaké nové prímeria, nový pokoj zbraní," povedal Putin. Boje na Ukrajine v ňom označil slovom vojna, nie iba špeciálnou vojenskou operáciou, čo je v Rusku oficiálny termín pre inváziu na Ukrajinu.

Rozhovory o prímerí

Podľa agentúry DPA existujú pravdepodobne dva dôvody, prečo Putin nesúhlasí s prímerím. Po prvé chce demonštrovať silu, a preto neprijíma ultimátum. Po druhé, Rusko samo seba vníma ako krajinu, ktorá má prevahu na bojisku.

Pokračovaním bojov počas rokovaní chce Kremeľ udržiavať vysoký tlak na Kyjev, aby presadil čo najviac svojich požiadaviek. Zároveň by pre Putina bolo oveľa jednoduchšie ukončiť rokovania ako bezvýsledné, pokiaľ jeho vojská stále bojujú.

Keby ich opäť poslal do boja po dlhom prímerí, nielenže by v medzinárodnom vnímaní vyzeral ako agresor, ale tiež by si pohoršil v Rusku, pretože aj tam sú po troch rokoch vojny nádeje na mier, poznamenala nemecká agentúra.

Zelenskyj sa dohodol s európskymi lídrami na prímerí, Putinovi pohrozili sankciami

Rusko v chystanej dohode z Istanbulu požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, zriekla sa vstupu do NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine zvláštne postavenie. Ukrajinský prezident Zelenskyj dal jasne najavo, že je proti takým záväzkom.

Vlani v júni Putin uviedol, že Ukrajina musí oficiálne upustiť od svojich snáh o vstup do Severoatlantickej aliancie a stiahnuť svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo a ktoré vo všetkých prípadoch kontroluje iba sčasti.