Európska komisia pochybila, keď zamietla žiadosť novinárky o prístup k textovým správam medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlou o vakcínach proti covidu-19. Rozhodol o tom dnes úniový súd, ktorý zrušil zamietavé rozhodnutie komisie.
Exekutíva EÚ reagovala oznámením, že rozhodnutie tribunálu berie na vedomie, dôkladne ho preštuduje a prijme nové rozhodnutie s podrobnejším vysvetlením svojich krokov.
Novinárka Matina Stevisová pracujúca pre denník The New York Times (NYT) požiadala Európsku komisiu na základe nariadenia o prístupe k dokumentom o sprístupnení všetkých textových správ, ktoré si medzi sebou vymenili von der Leyenová a Bourla v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022.
"Komisia túto žiadosť odmietla s odôvodneným, že dokumenty, ktorých sa týka, nemá k dispozícii," opísal dnes súd EÚ s tým, že novinárka a NYT následne podali žalobu na Všeobecný súdny dvor EÚ, aby rozhodnutie komisie zrušil.
"Tribunál svojím rozsudkom žalobe vyhovel a rozhodnutie komisie zrušil," informoval súd v tlačovom vyhlásení.
Aféra okolo výmeny textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlou v období pred uzavretím kontraktu o vakcínach proti covidu-19 získala v médiách názov Pffizergate. Vakcíny mali mať hodnotu viac ako 20 miliárd eur.
Komisia musí poskytnúť hodnoverné vysvetlenie
Súdny dvor pripomenul, že účelom nariadenia o prístupe k dokumentom je "čo najkompletnejšie uplatnenie práva verejnosti na prístup k dokumentom, ktoré majú inštitúcie Únie k dispozícii". Európska komisia pôvodne tvrdila, že tieto dokumenty neexistujú, novinárka denníka The New York Times však predložila dôkazy opisujúce existenciu výmeny textových správ.
A tiež komisia následne vo svojich odpovediach podľa súdu predložila "relevantné a konzistentné dôkazy" o tejto výmene. "Podarilo sa im tak vyvrátiť domnienku neexistencie a nedisponovania požadovanými dokumentmi," uviedol súd EÚ.
V takejto situácii sa komisia podľa súdu nemôže obmedziť na jednoduché konštatovanie, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, ale musí poskytnúť hodnoverné vysvetlenie, ktoré verejnosti i súdnemu dvoru EÚ umožní pochopiť, prečo tieto dokumenty nemožno nájsť.
"Komisia navyše dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy vymazané, a ak áno, či k vymazaniu došlo zámerne či automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky komisie medzičasom vymenený," doplnil súd.
Tribunál konštatuje, že komisia mala vo svojom rozhodnutí podrobnejšie vysvetliť, že dokumenty požadovaného typu nemá k dispozícii," uviedla vo svojom vyhlásení Európska komisia. Súd podľa nej nespochybňuje "registračnú politiku" úniovej exekutívy týkajúcu sa prístupu k dokumentom.
"Komisia teraz rozhodnutie tribunálu starostlivo preštuduje a rozhodne o ďalšom postupe. Na tento účel prijme komisia nové rozhodnutie, ktoré bude obsahovať podrobnejšie vysvetlenie, "dodala EK s tým, že transparentnosť mala pre úniu exekutívu aj jej šéfku vždy" zásadný význam ".
Aféra vypovedá o transparentnosti a zodpovednosti
Podľa bruselského denníka Politico vypovedá celá aféra najmä o transparentnosti a zodpovednosti v rámci úniových inštitúcií a jej predstaviteľov.
"Prípad Pfizergate je najnázornejším príkladom dôsledného rozporu medzi uplatňovaním transparentnosti zo strany predsedníčky EK a jej rétorikou," citoval portál Nicka Aliossu, šéfa mimovládnej organizácie Transparency International Europe. Sama von der Leyenová sa k obsahu správ nikdy nevyjadrila.
Obhajcovia šéfky EK tvrdia, že v čase krízy urobila to, čo bolo potrebné - zabezpečila dávky vakcíny pre 27 krajín, keď išlo o ľudské životy. Otázkou teraz nie je, či to, čo uviedla do pohybu, bolo správne, alebo nie.
Málokto popiera, že stávka na dohodu o vakcínach bola obrovská - ako politicky, tak finančne, poznamenal portál Politico. Členské krajiny dohodu nakoniec podpísali, ale podrobnosti neboli nikdy plne zverejnené.
Pfizer údajne počas rokovaní zvýšil ceny a EÚ nakoniec získala milióny prebytočných dávok, z ktorých mnohé boli neskôr zničené. Niektoré vlády, ktoré sa zdráhali platiť za ďalšie vakcíny, boli neskôr spoločnosťou Pfizer na základe rovnakej dohody zažalované.