Fínska vláda plánuje zvýšiť hornú vekovú hranicu pre armádnych záložníkov na 65 rokov. Počet rezervistov sa má do roku 2031 zvýšiť o 125-tisíc. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie vlády. Vláda svoj zámer oznámila v čase napätých vzťahov so susedným Ruskom a dva roky po vstupe Fínska do NATO.
Fíni, ktorí sú povinní vykonávať vojenskú službu, zostávajú súčasťou záloh do veku 50 rokov, ak boli radovými vojakmi. Poddôstojníci a dôstojníci zostávajú v zálohe do 60 rokov.
"Obranná schopnosť Fínska je založená na všeobecnej brannej povinnosti, vycvičených zálohach a silnej vôli brániť krajinu," zdôraznil vo svojom dnešnom vyhlásení fínsky minister obrany Antti Häkkänen.
Vo Fínsku, ktoré má zhruba 5,6 milióna obyvateľov, je v súčasnosti asi 900-tisíc záložníkov. Všetci muži sú pritom povinní vykonávať vojenskú službu od 18 rokov.
"Zvýšením maximálneho veku záložníkov dávame viac ľuďom možnosť zapojiť sa do obrany štátu... Silnejšie zálohy posilnia bezpečnosť Fínska,“ uviedol minister Häkkänen. Veľkosť zálohy sa má počas päťročného prechodného obdobia zvýšiť o približne 125-tisíc brankárov, aby do roku 2031 dosiahla jeden milión ľudí, uvádza sa vo vyhlásení. Vládny návrh má byť po konzultáciách predložený parlamentu.
"Toto je pre spojencov v NATO dôkaz, že Fínsko sa pri vstupe do NATO nezastavilo, ale berie posilňovanie svojej národnej obrany veľmi vážne," povedal Häkkänen vo verejnoprávnej televízii YLE.
Fínsko, ktoré má 1340 kilometrov dlhú spoločnú hranicu s Ruskom, ukončilo desaťročia vojenskej neangažovanosti a v apríli 2023 vstúpilo do Severoatlantickej aliancie.
V decembri 2023 Fínsko hranicu s Ruskom uzavrelo, pretože podozrievalo Moskvu z organizovania príchodu migrantov s cieľom severskú krajinu destabilizovať.