Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff v pondelok poprel, že by palestínske militantné hnutie Hamas súhlasilo s jeho návrhom dohody o prímerí v Pásme Gazy.
O údajnom súhlase Hamasu predtým informovala agentúra Reuters a potom aj agentúra AFP, ktoré sa odvolali na nemenovaného palestínskeho predstaviteľa blízkeho hnutiu.
„To, čo som videl od Hamasu, je sklamaním a je to úplne neprijateľné,“ povedal Witkoff pre spravodajský portál Axios. Tvrdí, že Izrael je pripravený súhlasiť s dočasným prímerím, ktoré by umožnilo vrátenie polovice živých i mŕtvych rukojemníkov.
Dočasné zastavenie bojov by podľa jeho slov tiež pripravilo priestor pre rokovania o trvalom prímerí. „Dohoda je na stole, Hamas by ju mal prijať,“ vyzval vyslanec USA.
O obsahu návrhu, ktorý sprostredkovatelia rokovaní medzi Izraelom a Hamasom predložili v uplynulých dňoch, predtým informovala agentúra AFP. Ten počíta s prepustením desiatich živých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom výmenou za 70 dní trvajúci pokoj zbraní, prepustenie určitého počtu Palestínčanov väznených v Izraeli a čiastočné stiahnutie izraelských vojakov z pobrežnej enklávy.
Návrh predpokladá, že by Hamas prepustil prvú päticu izraelských rukojemníkov v prvom týždni zavádzania dohody, zvyšných piatich potom pred koncom 70-dňového prímeria. Hamas i Izrael si podľa iného palestínskeho zdroja návrh naštudujú a obe strany odpovedia mediátorom rokovaní - teda Spojeným štátom, Egyptu a Kataru.
Izrael sa k tomu bezprostredne nevyjadril. S Hamasom v januári uzavrel prímerie, ktoré ukončili opätovné izraelské útoky 18. marca. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy v sobotu uviedlo, že od tohto dátumu bolo v enkláve zabitých najmenej 3747 ľudí, čím celkový počet obetí vojny v Gaze presiahol počet 53 900. Zranenia utrpelo viac než 122 700 ľudí.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po bezprecedentnom útoku palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Militanti tam vtedy pripravili o život približne 1200 ľudí a ďalších 250 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.