Zasahovanie do volieb zo zahraničia predstavuje skutočnú obavu, no niekedy ho v demokraciách využívajú iba ako alibi na odvrátenie pozornosti od skutočných problémov. Vyhlásil to v pondelok generálny tajomník štokholmského Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a podporu volieb Kevin Casas-Zamora, správa pochádza z agentúry AFP.
Medzi hlavné hrozby počas predvolebných kampaní podľa novej správy inštitútu IDEA patria dezinformácie a manipulácia algoritmov sociálnych médií s cieľom ovplyvniť výsledky volieb. Túto hrozbu „zhoršuje explicitná ochota domácich, zahraničných a neštátnych aktérov zapojiť sa do takýchto aktivít“, uvádza správa, pričom priamo menuje štáty ako Čína, Rusko a Irán.
Spomedzi 54 volieb, ktoré sa konali v roku 2024, sa v štyroch pätinách prípadov vyskytli „úmyselné dezinformačné kampane, ktoré sa snažili ovplyvniť ich výsledok“, povedal pre AFP Casas-Zamora. Súčasne ale upozornil, že keď politici vinia ovplyvňovanie zo zahraničia, hrozí, že sa debata odvráti od skutočných problémov, a či takéto kampane „uspeli alebo nie, to si každý domyslí“.
„Prílišný dôraz na zahraničné zasahovanie je akýmsi alibi, je to akési pohodlné vysvetlenie na ospravedlnenie domácich politických aktérov z ich zodpovednosti prehodnotiť fungovanie demokracie a zabezpečiť, aby prinášala výsledky pre občanov,“ vyhlásil Casas-Zamora.
Ako podotkol, otázky „nerovnosti, toho, ako sa mnohí občania cítia opustení a že ich politické inštitúcie nepočúvajú“, si zaslúžia pravdepodobne aspoň takú pozornosť ako vonkajšie hrozby v podobe zasahovania alebo dezinformácií. „Ak nám záleží na budúcnosti demokracie“, pokračoval, je rovnako naliehavo potrebné zamýšľať sa a analyzovať nedostatky, ktoré spôsobujú stratu dôvery občanov v inštitúcie.
V supervolebnom roku 2024 sa konalo 74 národných volieb. Hlasovalo v nich približne 1,6 miliardy ľudí, čo podľa slov šéfa IDEA svedčí o veľkej ochote obyvateľstva vyjadriť svoj názor. Upozornil však, že dôvera v politiku je stále nedostatočná.
Za pravdepodobne najdôležitejší zdroj nedôvery v politické inštitúcie označil tento bývalý kostarický politik výkonnosť štátu pri poskytovaní verejných statkov a služieb. Práve to totiž podľa neho formuje vzťah občanov k štátnym inštitúciám.