Iránsky úrad pre počítačovú bezpečnosť zakázal vysokopostaveným predstaviteľom a príslušníkom ich ochranky používať zariadenia pripojené k internetu, informovala na štát prepojená iránska tlačová agentúra Fars.
Dôvodom sú obavy z možného sledovania či kybernetických útokov, najmä zo strany Izraela, tvrdí spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Podľa Fars dostali úradníci pokyn nepoužívať žiadne zariadenia, ktoré sú pripojené k verejným internetovým alebo telekomunikačným sieťam. Opatrenie má zabrániť potenciálnemu úniku citlivých údajov alebo sledovaniu ich pohybu.
V správe agentúry Fars sa neuvádza, ako bude v praxi tento zákaz presadzovaný, ani akých technológií konkrétne sa týka. K jeho vydaniu však došlo v čase zvýšeného napätia medzi Iránom a Izraelom, ktoré sa navzájom obviňujú z počítačových útokov i diverzných operácií.
Denník The New York Times (NYT) vo svojom článku poukázal na podobnosť scenárov, aké Izrael používa v Iráne, a tým, ktorý použil na jeseň minulého roka, keď zdecimoval libanonské proiránske hnutie Hizballáh a výrazne znížil jeho vojenský arzenál.
Je to rovnaký scenár ako pri Hizballáhu: cieľom je odstrániť najvyššie velenie,“ povedala Randa Slimová, analytička z Middle East Institute vo Washingtone. „Ide o cielené atentáty na vysokých predstaviteľov,“ uviedla na margo eliminácie niekoľko vysokopostavených generálov iránskych ozbrojených síl.
NYT podotkol, že Izrael takto postupuje aj v palestínskom Pásme Gazy, kde sa snaží zlikvidovať ľudí vo vedení radikálneho proiránskeho hnutia Hamas a očakáva, že takto zničí schopnosť Hamasu odpaľovať rakety do Izraela.
Minulú sobotu večer Izrael zaútočil na stretnutie velenia jemenských povstalcov - húsíovcov -, na ktorom bol aj náčelník ich generálneho štábu. Výsledok útoku zatiaľ nie je známy, ale Izrael v máji pohrozil, že vodcu húsíov „zneutralizuje“.
Všetky tri organizácie – Hamas, Hizballáh aj húsíovci – sú dlhodobo považované za tzv. zástupné (proxy) sily, teda prvú líniu obrany Iránu v prípade vojny s Izraelom. V súčasnosti sú tieto subjekty výrazne oslabené - preto aj neodpovedali na izraelský útok na Irán ničím viac ako ostrými vyhláseniami. Ani milície spriaznené s Iránom v Iraku zatiaľ nijako nereagovali.
Analytici však upozorňujú, že tieto sily sú milíciami a nemajú silu otvorene čeliť izraelskej armáde — môžu sa spoliehať iba na partizánske taktiky, doplnil NYT.
Na rozdiel od nich je Irán iný prípad, upozorňujú experti. S populáciou nad 90 miliónov ľudí má jednu z 20 najväčších armád na svete - s takmer miliónom vojakov v aktívnej službe. Skutočnosť, že Irán dokázal odpáliť balistické rakety na Tel Aviv a iné ciele v Izraeli — hoci mnohé boli zachytené izraelskou protivzdušnou obranou — dokazuje, že ide o oveľa silnejšieho protivníka.
NYT pripúšťa, že izraelské útoky na vojenskú infraštruktúru Iránu pravdepodobne znížili počet rakiet, ktoré bol Irán schopný odpáliť späť — podobne ako pri Hizballáhu. V oboch prípadoch však týmto útokom predchádzali roky intenzívnej spravodajskej práce vrátane nasadenia agentov v teréne.
Kritici rozhodnutí izraelského vedenia upozorňujú, že po eliminácii Hamasu a Hizballáhu „je Izrael čoraz odvážnejší, možno až neopatrný.“ Varujú preto, že ak by sa pokúsil uplatniť rovnaký postup proti omnoho silnejšiemu nepriateľovi - Iránu, riziko regionálneho konfliktu by dramaticky vzrástlo.
„Doteraz mu (Izraelu) to vychádzalo, ale Irán nie je Hamas ani húsíovci – je to oveľa väčšia ryba,“ upozornil Bádir as-Saíf, profesor histórie na Kuvajtskej univerzite.