Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v stredu v Štrasburgu ostro kritizovala Izrael za blokovanie dodávok humanitárnej pomoci civilistom v Pásme Gazy a za pokračujúcu rozsiahlu vojenskú ofenzívu v tejto palestínskej enkláve. Správa pochádza z portálu Politico.
„Dňa 7. októbra 2023 Hamas uskutočnil najhorší teroristický útok v dejinách Izraela,“ povedala Kallasová počas rozpravy v Európskom parlamente. „Izrael má právo na sebaobranu, ale to, čo Izrael v skutočnosti robí, presahuje rámec sebaobrany,“ konštatovala.
Blokovanie dodávok potravín a liekov pre Palestínčanov uviaznutých v Pásme Gazy podľa nej nechráni Izrael a obchádzanie dodávok zo strany OSN civilistom nepomáha. „Podkopáva to desaťročia platné humanitárne zásady,“ uviedla Kallasová.
Európska únia na žiadosť väčšiny členských štátov v súčasnosti prehodnocuje asociačnú dohodu s Izraelom, ktorá upravuje obchodné a politické vzťahy. Kallasová bude o priebehu tohto procesu informovať nasledujúci pondelok. Dohoda predpokladá, že Izrael bude chrániť ľudské práva.
„Každým dňom, čo táto vojna pokračuje, sa ľudskosť vytráca. Už toho bolo dosť,“ zdôraznila Kallasová a obvinila Izrael z „neprimeraného použitia sily“, keď útočí na civilnú infraštruktúru.
Niektorí europoslanci podľa Politica vyčítali vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci, že postup Izraela v Pásme Gazy nenazvala genocídou.
„Zámerne odmietate použiť tento pojem, pani Kallasová,“ povedala spolupredsedníčka frakcie Ľavica Manon Aubryová. „Mali by sme konať, chrániť, sankcionovať a zbaviť sa vašej spoluúčasti, pretože ste spolupáchateľom,“ dodala.
V reakcii na výčitky časti europoslancov, z ktorých niektorí požadovali, aby Kallasová iniciovala proces uvalenia sankcií na Izrael, šéfka únijnej diplomacie argumentovala, že nemôže postupovať tak rýchlo, ako by chcela, pretože je hlasom 27 vlád, ktoré sa musia dohodnúť na spoločnom stanovisku.
„Viem, že by to neprešlo, čím by sa len ukázalo, že nemáme spoločný postoj,“ povedala.