Keď Zimbabwčanka Zola získala v Británii prácu opatrovateľky, tešila sa na novú životnú kapitolu a kariéru. Dnes je však matka troch detí bez domova, bez práce a uviaznutá v dlhoch.

Podľa expertov na pracovné právo je Zola jednou z desiatok tisíc obetí škandálu, ktorý označujú za „šokujúcu zradu“ zo strany britskej vlády.

Británia v roku 2022 spustila iniciatívu na prilákanie zahraničných pracovníkov, aby zaplnila obrovský nedostatok personálu v oslabenom sektore sociálnej starostlivosti po pandémii COVID-19 a brexite.

Počet správ o vykorisťovaní však prudko vzrástol — podvodníci si účtovali nelegálne náborové poplatky a sľubovali prácu väčšiemu počtu ľudí, než mohli reálne zamestnať.

Ako súčasť zásahu proti zneužívaniu pracovnej sily vláda zakázala stovkám firiem prijímať migrantov.

Opatrovatelia ako Zola, ktorí už boli najatí týmito firmami, teraz uviazli v právnom vákuu a hrozí im deportácia, ak si nenájdu nového zamestnávateľa s oprávnením na sponzorovanie.

„Toto by malo byť uznané ako národná kríza,“ povedala Dora-Olivia Vicol, riaditeľka charitatívnej organizácie Work Rights Centre.

„Je to šokujúca zrada migrantov, ktorí prišli do Británie v dobrej viere, keď krajina žiadala o pomoc,“ uviedla pre Context.

Work Rights Centre tento rok zaplavili telefonáty od migrantov v zúfalej situácii, mnohí z nich čelia úplnému zbedačeniu.

Podľa Vicol im zamestnávatelia dlžia „obrovské sumy peňazí“. Organizácia žiada prísnejšie tresty pre firmy, ktoré porušujú pravidlá, aby sa z pokút mohol financovať kompenzačný fond.

Ak je Zolin príbeh typický, Context odhaduje, že migrantom v podobnej situácii dlhuje systém stovky miliónov libier na nevyplatených mzdách.

Nelegálne poplatky za sponzorstvo

Bez prístupu k finančnej pomoci alebo odškodneniu skončila väčšina opatrovateliek v Zolinej situácii na ulici. Niektorí spia vonku, iní sa spoliehajú na priateľov.

„Toto nám zmenilo život,“ povedala 45-ročná Zola, ktorá pre obavy z následkov používa pseudonym.

„Vláda by mala niesť zodpovednosť. Prišla som sem legálne ... a teraz sa ku mne správajú ako k niekomu, kto sem prišiel načierno.“

Zola, ktorá prišla do Británie v júli 2023, zaplatila spoločnosti v Leedse 5-tisíc libier za sponzoring — netušila, že takéto poplatky sú nelegálne. Iní opatrovatelia hlásia poplatky až 10-tisíc libier a viac.

Podľa zmluvy mala ročný plat 20 480 libier, no zamestnávateľ jej dal len minimum zmien, a tak si musela požičiavať, aby prežila.

Zola verí, že jej bývalý zamestnávateľ prijal približne 100 opatrovateliek. Ak si zamestnanci sťažovali, vyhrážali sa im deportáciou, dodala.

V marci vláda uviedla, že od roku 2022 stratilo licenciu na sponzorovanie viac ako 470 firiem, čo ovplyvnilo približne 40-tisíc migrantov.

Obete podvodu

V máji 2024 vláda spustila program pomoci „dislokovaným“ zamestnancom a vyzvala opatrovateľské firmy, aby ich zamestnávali.

Výskum Work Rights Centre však ukazuje, že prácu si v rámci schémy našlo len asi 3,4 percenta ľudí. Vicol označila reakciu vlády za „hlboko nedostatočnú“.

„Mám pocit, že sa to snažia zamiesť pod koberec. Na konci dňa sú všetci títo ľudia obeťami podvodu,“ povedala.

„Keby sme hovorili o tisícoch ľudí, ktorí si zaplatili plavbu, ktorá sa nikdy neuskutočnila, všetci by kričali po kompenzácii.“

Vláda tvrdí, že program pomáha tisícom opatrovateľov, no na otázky o odškodnení neodpovedala.

Zola si zatiaľ cez program ani inde prácu nenašla. Mnohé firmy poskytujúce domáce opatrovateľské služby totiž požadujú vodičský preukaz, ktorý väčšina migrantov nemá.

Ďalšími prekážkami sú požiadavky na referencie či náklady na presťahovanie.

Vicol obvinila vládu, že tým, že zviazala pracovné víza migrantov priamo s konkrétnym zamestnávateľom, otvorila dvere vykorisťovaniu. Navyše umožnila aj malým, neskúseným firmám hromadne naberať pracovníkov bez kontroly, či ich vôbec dokážu zamestnať.

Migranti, ktorí stratia prácu, majú len 60 dní na nájdenie nového sponzora, inak im vízum prepadne.

Odborári a obhajcovia práv žiadajú zmenu systému, ktorá by umožnila zamestnancom slobodne prechádzať medzi zamestnávateľmi v rámci opatrovateľského sektora bez ohrozenia víz a predĺženie lehoty na hľadanie práce.

Minulý mesiac vláda oznámila koniec prijímania opatrovateľov zo zahraničia. Kritici tvrdia, že ide o unáhlenú reakciu na rastúcu podporu antiimigračnej strany Reform UK.

Jane Townson, šéfka Asociácie poskytovateľov domácej starostlivosti, označila toto rozhodnutie za krátkozraké, pretože v sektore stále chýba viac ako 130-tisíc pracovníkov. Podľa nej je hlavným problémom nedostatočné financovanie.

Väčšinu služieb domácej starostlivosti platia miestne úrady alebo zdravotníctvo, no podľa Townson tieto verejné inštitúcie často neposkytujú firmám ani toľko, aby pokryli minimálnu mzdu.

Dobré firmy tak vytláča cenová vojna a dumping.

„Toto je štátom podporované vykorisťovanie pracovníkov,“ povedala. „Je to verejný škandál.“

Vláda tvrdí, že tento rok zvýšila financovanie sociálnej starostlivosti a pripravuje spravodlivú dohodu o platoch v rámci širšej reformy.

Podľa Townson je však dohoda ešte ďaleko a bez masívnej finančnej injekcie nebude fungovať.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne