Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktoré mení základný environmentálny zákon, už ovplyvňuje prebiehajúce prípady a podľa právnikov sťaží požiadavky, aby federálne agentúry zohľadňovali klimatické vplyvy pri regulovaných projektoch.

V centre pozornosti je Národný zákon o environmentálnej politike (NEPA), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1970 a odvtedy formuje spôsob, akým sa prijímajú regulačné rozhodnutia pri veľkých alebo citlivých projektoch.

Koncom minulého mesiaca Najvyšší súd výrazne zúžil rozsah pôsobnosti NEPA, keď v pomere hlasov 8:0 rozhodol, že agentúry nemusia nevyhnutne brať do úvahy následné vplyvy – napríklad ako nový most ovplyvní rast populácie, alebo ako železničná trať vedúca k ropnému poľu ovplyvní klimatickú zmenu.

„NEPA bola dôležitým nástrojom pri napádaní infraštruktúrnych projektov fosílnych palív,“ uviedla Wendy Park, hlavná právnička neziskovej organizácie Center for Biological Diversity, ktorá v prípade zastupovala environmentálne skupiny.

„Agentúry síce stále majú voľnosť pri rozhodovaní, čo chcú analyzovať, no toto rozhodnutie môže viesť k tomu, že klimatická analýza bude z ich environmentálnych posudkov vypustená.“

Ako funguje NEPA?

Zákon stanovuje rámce pre to, ako federálni regulátori pristupujú k schvaľovaniu veľkých infraštruktúrnych projektov, ako sú diaľnice, povoľovanie citlivých projektov spojených s rozvojom fosílnych palív či tvorba dlhodobých plánov správy pôdy.

Zároveň poskytuje miestnym komunitám možnosť nahliadnuť do plánovaných projektov vopred a predložiť pripomienky. Tento proces už v minulosti viedol k viacerým úpravám projektov alebo dokonca k ich úplnému zrušeniu – ako v prípade žiadosti z roku 2016 o ťažbu ropy a plynu pod jazerom, ktoré zásobuje vodou veľkú časť oblasti Dallasu.

NEPA „stelesňuje pomerne jednoduchú zásadu: vláda by mala – z environmentálneho hľadiska – najprv zvážiť dôsledky, kým sa rozhodne konať,“ vysvetlil Sam Sankar, viceprezident organizácie Earthjustice, neziskovej právnickej firmy zameranej na životné prostredie, ktorá v tomto prípade zastupovala environmentálne skupiny a venuje sa viacerým sporom týkajúcim sa NEPA.

Zákon podľa neho neprikazuje žiadny konkrétny výsledok – vláda má len povinnosť analyzovať potenciálne dôsledky a zvážiť alternatívy projektu.

NEPA sa začala využívať najmä pri výstavbe amerického diaľničného systému – vtedy sa od regulátorov začalo vyžadovať, aby nebrali do úvahy len bezprostredný projekt a jeho miesto, ale aj širšie vplyvy, ako napríklad vznik nových obytných štvrtí či rast populácie.

V posledných rokoch sa zákon stal dôležitým nástrojom na spochybňovanie projektov, ktoré súviseli s fosílnymi palivami.

Prípad pred Najvyšším súdom USA

Prípad Seven County Infrastructure Coalition v. Eagle County sa týkal plánovanej 88-míľovej železničnej trate, ktorá mala prepravovať ropu z Utahu na hlavné železničné trate smerujúce k rafinériám v iných štátoch. Očakávalo sa, že linka zvýši produkciu ropy asi o 350-tisíc barelov denne.

Federálna agentúra, ktorá povoľuje takéto železničné trate, rozhodla, že nie je nutné analyzovať ani ťažbu tejto ropy, ani vplyv jej spracovania či spaľovania. To podnietilo environmentálne skupiny k žalobe.

Nižší súd pôvodne súhlasil, že analýza mala byť širšia. Najvyšší súd však napokon rozhodol opačne.

Rozhodnutie malo dve hlavné časti. Po prvé, súd uviedol, že agentúram by sa mala priznať výrazná miera voľnosti pri určovaní, čo ešte spadá pod priamy a čo už pod nepriamy vplyvy projektu – a to tak z časového, ako aj z geografického hľadiska.

Po druhé, súd rozhodol, že agentúry podľa zákona NEPA nemajú povinnosť analyzovať vplyvy iných, naväzujúcich projektov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku daného zámeru – napríklad ťažby, rafinácie alebo spaľovania fosílnych palív v dôsledku dopravnej infraštruktúry.

Nebezpečný precedens

Podľa Earthjustice už rozhodnutie okamžite ovplyvnilo právne stratégie a niektoré prebiehajúce prípady bude teraz ťažšie vyhrať.

Rozsudok síce nezakazuje agentúram, aby pri rozhodovaní zohľadňovali aj širšie, nepriame vplyvy napríklad klimatickú zmenu – no tým, že ponecháva túto možnosť ako voliteľnú, môže dôjsť k veľkým rozdielom medzi jednotlivými administratívami.

Rozhodnutie tak môže ovplyvniť nielen transparentnosť informácií o projektoch, ale aj to, ako miestne komunity dokážu do procesu vstupovať.

„Obmedzenie environmentálneho preskúmania má očividný dôsledok – pripraví nás o informácie, najmä o vzdialených a nepriamych dopadoch,“ povedal Sankar. „Obávam sa, že verejnosť si nebude uvedomovať, čo sa okolo nej deje, a nebude mať ani základnú možnosť projekt ovplyvniť.“

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne