Pri izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy, ktorá je odvetou za teroristický útok Hamasu s asi 1200 obeťami, zomrelo od októbra 2023 takmer 56.000 Palestínčanov, väčšina z nich boli ženy a deti, uviedli dnes podľa palestínskej agentúry WAFA miestne úrady ovládané Hamasom.
Za posledných 24 hodín priviezli do tamojších nemocníc 39 mŕtvych Palestínčanov a 317 zranených. Podľa odhadov OSN je celkový počet mŕtvych v tejto vojne vyšší, keďže tisíce ľudí sú zrejme stále v troskách budov zničených izraelským bombardovaním.
Podľa údajov, ktoré pravidelne zverejňuje ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, bolo pri izraelskej ofenzíve za 20 mesiacov najmenej 55 998 Palestínčanov zabitých a vyše 131 559 zranených.
Tieto počty nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami Hamasu a s ním spriaznených hnutí, ktoré bojujú proti izraelskej armáde. Aj medzinárodné humanitárne organizácie a úrady OSN sa však zhodujú v tom, že väčšina obetí sú civilisti.
Izrael začal v Gaze ofenzívu v odvete za teroristický útok Hamasu, pri ktorom palestínski ozbrojenci na juhu Izraela 7. októbra 2023 zabili 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli ako rukojemníkov.
Väčšinu z nich prepustili počas dvoch prímeria výmenou za stovky palestínskych väzňov. Päť desiatok unesených ozbrojenci stále zadržiavajú, väčšina z nich je zrejme už mŕtva.
Druhé prímerie, ktoré trvalo od 19. januára a počas ktorého sa strany konfliktu nedohodli na podmienkach jeho ďalších fáz, ukončil po dvoch mesiacoch Izrael so zdôvodnením, že len vojenský tlak na Hamas môže priviesť domov rukojemníkov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je ale dlhodobo mnohými kritizovaný za to, že pred záchranou rukojemníkov uprednostňuje úplné zničenie Hamasu, čo mnohí považujú za nereálne.
Hamas v bojoch s izraelskou armádou síce utrpel značné straty, ale vďaka regrutovaniu nových členov má teraz asi 40-tisíc ozbrojencov, teda zhruba rovnako ako mal v októbri 2023, vyplýva z odhadu izraelskej armády, o ktorom v máji informovali izraelské médiá.
Vojna v Gaze spôsobila aj obrovskú humanitárnu krízu. Po vyše roku bombardovania, ktoré toto územie zdevastovalo a vyhnalo väčšinu obyvateľov z domovov, tento rok začiatkom marca izraelská vláda zastavila všetku humanitárnu pomoc, čo tiež zdôvodnila snahou prinútiť Hamas k prepusteniu zvyšných rukojemníkov. Dodávky potravín umožnila až po takmer troch mesiacoch a len v obmedzenom množstve.
Pomoc od konca mája rozdeľuje organizácia Humanitárna nadácia pre Gazu (GHF) podporovaná Izraelom, ktorá ale v Pásme Gazy, kde prežívajú v katastrofálnych podmienkach na dva milióny ľudí, vytvorila iba štyri distribučné strediská. Podľa OSN je množstvo pomoci stále nedostatočné a jej rozdeľovanie sprevádza chaos.
Skoro každý deň tiež zomierajú Palestínčania čakajúci na jedlo pri izraelskej streľbe, od konca mája ich takto bolo podľa miestnych úradov zabitých vyše 400. Izraelská armáda streľbu svojich jednotiek pri distribučných centrách priznáva, ale označuje ju za varovné výstrely voči osobám, ktoré sa k nej priblížili "podozrivým spôsobom".