Nemecko plánuje do roku 2029 postupne zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu. S odvolaním sa na svoje zdroje v nemeckej vláde o tom dnes informovali agentúry DPA a Reuters.
Už tento rok by mali obranné výdavky dosiahnuť 2,4 percenta HDP. Minister financií Lars Klingbeil plánuje v utorok predstaviť rozpočet na tento rok a základné body rozpočtu na rok 2026.
Návrh rozpočtu
Nemecké výdavky na obranu by podľa zdrojov agentúr oboznámených s návrhom rozpočtu na tento rok mali vzrásť v nasledujúcich štyroch rokoch z 95 miliárd eur až na 162 miliárd eur.
Informácie o rozpočtových plánoch agentúry zverejnili krátko pred summitom členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční v utorok a v stredu v holandskom Haagu.
Generálny tajomník aliancie Mark Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.
Námietky voči päťpercentnému cieľu má viacero krajín, najmä Španielsko. Nemecká vláda, na čele ktorej od začiatku mája stojí konzervatívec Friedrich Merz, naopak mieni do obrany výrazne investovať.
V máji Merz vyhlásil, že jeho vláda vynaloží všetky potrebné finančné prostriedky, aby z nemeckého bundeswehru vytvorila najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.
Merz dnes v prejave na hospodárskej konferencii povedal, že Európa musí prestať byť čiernym pasažierom v zbrojení, musí zvýšiť investície do vlastnej obrany a znížiť závislosť od USA.
"My Európania sa musíme spoľahnúť sami na seba. Musíme posilniť," dodal. Vojna na Ukrajine, ktorú začalo v roku 2022 Rusko, bude podľa Merza ešte nejaký čas trvať. "Napríklad je preto naša výdrž - nielen vojenská, ale aj politická," povedal.
Dlhová brzda
Strany súčasnej nemeckej vlády - Merzova konzervatívna únia CDU/CSU a sociálnej demokracie - sa už pred vznikom samotnej vlády dohodli na reforme takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny.
Cieľom bolo predovšetkým zabezpečiť dostatok peňazí na obranné výdavky. Po novom sa majú pravidlá ústavnej dlhovej brzdy týkať obranných výdavkov len do jedného percenta hrubého domáceho produktu. V
súčasnosti teda asi do 44 miliárd eur. Všetko nad túto hranicu bude možné financovať z pôžičiek. Do roku 2029 si podľa agentúry Reuters plánuje Nemecko požičať na obranu 378,1 miliardy eur.
Zástupcovia krajín NATO sa v roku 2014 dohodli, že vojenské rozpočty budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr do roku 2024 dosiahli dve percentá HDP.
Nemecku sa to - podobne ako Česku - vlani podarilo. Bolo to však len vďaka zvláštnemu zbrojárskemu fondu s objemom 100 miliárd eur, ktorý bývalý kancelár Olaf Scholz vytvoril po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Okrem zvýšenia výdavkov na obranu sa CDU/CSU a SPD dohodli aj na vytvorení osobitného fondu na investície do infraštruktúry, v ktorom má byť 500 miliárd eur a ktorý bude financovaný po dvanásť rokov z pôžičiek.
Peniaze majú putovať na opravu ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale napríklad aj škôl, škôlok a nemocníc. Celkovo by sa mali investície v tomto roku vyšplhať na 115,7 miliardy eur a na 123,6 miliardy eur v roku 2026.
V minulom roku dosiahli investície 74,5 miliardy eur. Priamo zo osobitného infraštruktúrneho fondu má na investície plynúť 37,2 miliardy eur tento rok, v budúcom roku 57,9 miliardy eur.
Pre novembrový pád Scholzovej vlády nemá zatiaľ Nemecko schválený rozpočet na tento rok. Minister financií Klingbeil ho plánuje - spolu so základnými bodmi rozpočtu na budúci rok - predstaviť v utorok. Minulá vláda sa pritom rozpadla predovšetkým pre spory o finančnú a hospodársku politiku.