Prezident Peter Pellegrini sa počas zasadnutia Severoatlantickej rady krátko stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Hovorili spolu o spolupráci pri prípadnej výstavbe nového jadrového bloku v Slovenskej republike.
Popri samite NATO bilaterálne rokoval aj s britským premiérom Keirom Starmerom, ktorého pozval do Bratislavy na novembrovú medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní. Informoval ho tiež, že po skončení vojny na Ukrajine by SR mohla poskytovať logistickú a technickú podporu pre ozbrojené sily NATO.
Pellegrini s Trumpom hovoril pred začiatkom zasadnutia lídrov. Informoval ho, že Slovensko je na prahu finálneho rozhodnutia o výstavbe nového jadrového zdroja. Informoval ho, že Slovenská republika by na tomto projekte mala záujem spolupracovať so Spojenými štátmi a spoločnosťou Westinghouse.
Trump podľa prezidenta túto správu prijal veľmi pozitívne a povedal, že v rokovaniach treba pokračovať, keďže americká strana má o túto spoluprácu veľký záujem.
Stretol sa aj so Starmerom
Prezident sa prvýkrát bilaterálne stretol aj s britským premiérom. Rozprávali sa o záverečnom texte vyhlásenia, keďže Slovensko spolu s Britániou presadzovalo predĺženie časového horizontu dosiahnutia dohodnutej sumy piatich percent HDP na obranu ročne.
Šéfa britskej vlády pozval na medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní a umelej inteligencii, ktorá sa uskutoční v novembri v Bratislave. Pellegrini očakáva, že by sa nej mohlo zúčastniť viacero svetových lídrov vrátane generálneho tajomníka OSN.
Britského partnera tiež informoval, že Slovenská republika je po skončení vojny na Ukrajine pripravená byť logistickým a technickým centrom „pre prípadné potreby ozbrojených síl NATO alebo Británie, ktoré by mohli zo Slovenska operovať v rámci mierovej misie“.
Pellegrini pripomenul, že na východnom krídle sú v súčasnosti tri logistické centrá. Jedno je na Slovensku a ďalšie v Rumunsku a Poľsku.
Sú zapracované pripomienky Slovenska
Prezident po samite NATO uviedol, že záverečné vyhlásenie, ktoré lídri členských štátov prijali na zasadnutí Severoatlantickej rady, korešponduje s pripomienkami predloženými Slovenskom počas vyjednávaní.
V texte vyhlásenia podľa neho nie je nič prekvapivé a lídri ho schválili bez pripomienok.
Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne.
V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany. Významné zvýšenie vojenských výdavkov presadzoval americký prezident Donald Trump aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.
Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.
Prezident zdôraznil, že do vyhlásenia boli zapracované návrhy, ktoré Slovenská republika presadzovala s ďalšími členskými štátmi ako Taliansko a Británia. Vyzdvihol, že termín na zvýšenie vojenských výdavkov na päť percent bol stanovený na rok 2035. Rutte predtým navrhoval časový horizont päť, prípadne sedem rokov.
Ocenil flexibilitu
Pellegrini tiež ocenil, že členské štáty nie sú viazané zvyšovať výdavky každoročne o konkrétnu sumu a bola im v tejto veci daná flexibilita. Podotkol, že štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov.
Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident dotkol najmä praktických záležitostí. „Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ ozrejmil.
Varoval tiež, že zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia. “Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes,” uviedol.
Prezidenta na samite v Haagu sprevádzali minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.