Kirgizský parlament v stredu schválil zákon na posilnenie kirgizštiny oproti ruštine. Podľa agentúry AFP k tomuto kroku došlo v čase slabnúceho vplyvu Ruska v strednej Ázii, čo dáva do súvisu aj s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Podľa nového zákona musí byť najmenej 60 percent televízneho a rozhlasového vysielania v kirgizskom jazyku. V ňom musia byť uvedené aj názvy miest a v reklamách musia byť texty v kirgizštine väčším písmom než v ruštine.
Zo siedmich miliónov obyvateľov krajiny približne 80 percent hovorí po rusky a ruština sa bežne používa aj v každodennej komunikácii. „Pokiaľ budeme voči kirgizskému jazyku ľahostajní, v nasledujúcich rokoch prestaneme byť národom,“ povedal predseda parlamentu Nurlanbekom Turgunbekom uulu.
Podľa zákona musia kirgizský jazyk ovládať aj verejní činitelia vrátane sudcov, štátnych zamestnancov, prokurátorov a volených predstaviteľov. Niektorí poslanci vyjadrili obavy, že mnohí štátni zamestnanci v súčasnosti neovládajú kirgizštinu dostatočne dobre, čo by mohlo spôsobiť personálne problémy aj v parlamente.
V Strednej Ázii sa ovládanie ruštiny spája s vyšším spoločenským postavením, čo okrem prístupu k prestížnejším pracovným miestam uľahčuje pre migrantov vycestovať za prácou do Ruska.
Proti pokusom krajín Strednej Ázie posilniť národné identity už v minulosti zasiahli niektorí ruskí politici a obvinili ich, že sa snažia vzdialiť od svojho spojenca, píše AFP.