Európska komisia dnes navrhla ako záväzný klimatický cieľ na rok 2040 zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) o 90 percent v porovnaní s rokom 1990. Informovala o tom podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberaová. Stalo sa tak napriek výhradám niektorých štátov, napríklad Českej republiky, ktoré chceli tento krok odložiť.
"Klimatické ciele už máme nastavené. Je potrebné ich rozumným spôsobom plniť a treba aj upravovať niektoré veci, na ktorých sme sa napríklad v minulosti nejakým spôsobom dohodli, aby sme neohrozovali konkurencieschopnosť Európy," povedal český premiér Fiala. Nepovažuje za rozumné stanoviť si natvrdo ďalší cieľ.
Stanovenie klimatického cieľa na rok 2040 podľa komisie "poskytne istotu investorom, inováciám, posilní vedúce postavenie európskych podnikov v priemysle a zvýši energetickú bezpečnosť Európy". Posilní tiež predvídateľnosť a stabilitu, ktorú investori a podniky potrebujú pri prechode EÚ na čistú energiu, uvádza komisia.
Najnovší prieskum Eurobarometra, ktorý bol zverejnený tento týždeň, ukázal silnú podporu opatreniam v oblasti klímy, dodala eurokomisia. Ukázal napríklad, že 85 percent občanov EÚ považuje zmenu klímy za vážny problém a 81 percent podporuje cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
"Európska únia je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2030, ktorým je 55 percent," uvádza sa v tlačovom vyhlásení exekútívy Únie. "Dnešný návrh nadväzuje na súčasný právne záväzný cieľ EÚ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent a stanovuje pragmatickejší a flexibilnejší spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť s ohľadom na dekarbonizovanú európsku ekonomiku do roku 2050," dodáva dokument.
Návrh musí získať súhlas členských štátov aj Európskeho parlamentu. Predchádzajúce klimatické ciele EÚ si vyžadovali aj jednomyseľné schválenie šéfmi únijných štátov a vlád na Európskej rade. Prerokovanie na summite EÚ sa ale teraz podľa informácií ČTK nestihne, pretože dánske predsedníctvo by chcelo mať súhlas s návrhom na stole už v septembri, na rokovaní únijných ministrov životného prostredia. Dovtedy sa pritom žiadna Európska rada nekoná, ďalšia je až na konci októbra.
Deväťdesiatpercentné zníženie emisií je celoeurópsky cieľ, každá krajina ho môže mať stanovený inak, ale celkovo je potrebné sa dostať práve k hodnote 90 percent. Podľa informácií ČTK je terajší český postoj, pokiaľ ide o tieto ciele, skôr realistickejší a Praha vždy v minulosti pri debatách o tejto téme spomínala skôr cieľ 75 až 80 percent. Podľa Česka musia byť ciele "realistické, uskutočniteľné a musia byť brané do úvahy socioekonomické dopady", uviedli už skôr diplomatické zdroje.
Na summite EÚ, ktorý prebehol minulý štvrtok v Bruseli, český premiér Petr Fiala uviedol, že nepovažuje za dobré, aby si únia stanovovala ďalšie klimatické ciele a prijímala ich do roku 2040. Česká republika s tým podľa neho nesúhlasí a podobný názor vyjadrili aj ďalšie krajiny, napríklad Poľsko.
"Bavili sme sa o tom, čo je potrebné urobiť, aby bola Európa konkurencieschopná. Hovorili sme o tom, čo bráni tomu, aby sme boli ešte úspešnejší," vyhlásil Fiala o záverečnej debate, ktorú lídri vo štvrtok viedli a ktorá sa týkala obchodných vzťahov, energetiky a konkurencieschopnosti. "Hovoril som o tom, že nepovažujem za dobré, aby sme si stanovovali ďalšie klimatické ciele a aby sme prijímali ciele do roku 2040, ktoré komisia pripravuje," dodal český premiér. Výhrady mali údajne aj Maďarsko alebo Francúzsko.
Stanovenie čiastkového cieľa má zabezpečiť dosiahnutie hlavného deklarovaného cieľa dvadsaťsedmičky, a síce takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050. V súčasnosti má EÚ tiež cieľ znížiť množstvo emisií o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990.
CO2 je považovaný za kľúčový skleníkový plyn. Jeho zvýšená koncentrácia v atmosfére spôsobuje, že atmosféra zadržiava viac tepla zo Slnka, ktoré by inak uniklo späť do vesmíru. To vedie k rastu priemernej globálnej teploty.