Ruská tajná služba FSB, ktorá je nástupkyňou obávanej sovietskej tajnej polície KGB, bude môcť vytvoriť sieť vlastných väzníc.
Príslušný zákon v konečnom treťom čítaní schválili Štátna duma (dolná komora parlamentu), informovali dnes ruské médiá. Potrebný súhlas hornej parlamentnej komory, Rady federácie, a prezidentov podpis sú v ruskej praxi považované za formalitu.
"Zákon umožňuje osoby obvinené z trestných činov proti štátnej bezpečnosti zadržiavať v samostatných väzenských zariadeniach patriacich pod jurisdikciu FSB. Zvýši to efektívnosť vyšetrovania trestných vecí tejto kategórie a zabráni vyšetrovaným špiónom a teroristom v nepovolenej komunikácii s obvinenými z iných trestných činov. Okrem toho to pomôže zabrániť pokusom zahraničných spravodajských služieb a teroristických organizácií nadviazať kontakt s ich agentmi, mariť vyšetrovanie a zapojiť ich do ďalšej podvratnej činnosti," poznamenala Galajdaová.
Činnosť proti Rusku
Uviedol predseda parlamentného výboru pre vyšetrovanie prípadov zasahovania cudzích štátov do vnútorných vecí Ruska Vasilij Piskarjov, ktorý návrh zákona predložil spolu so skupinou ďalších poslancov a senátorov.
Podľa Piskarjova po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve v roku 2014 a najmä po invázii ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 prudko zosilnela "podvratná činnosť zahraničných spravodajských služieb a nimi kontrolovaných teroristických a extrémistických komunít proti Rusku".
Počas desiatich rokov, od roku 2015 do roku 2024 sa počet prípadov vlastizrady, špionáže, terorizmu a extrémizmu strojnásobil. Počet väzobne stíhaných podozrivých a obvinených v týchto prípadoch vzrástol štvornásobne, uviedol poslanec, ktorý prijatie zákona označil za primeranú reakciu štátu na existujúce hrozby.
Po vstupe Ruska do Rady Európy v roku 1996 prišla FSB o formálnu kontrolu nad väznicami, hoci tú neformálnu si zachovala, poznamenala agentúra Reuters. V roku 2006 Putin podpísal výnos o odovzdaní väzobných väzníc pod ministerstvo spravodlivosti, pripomenul denník Kommersant.
Mocná tajná služba
FSB so sídlom na námestí Lubjanka v centre Moskvy je jednou z najmocnejších spravodajských služieb na svete. Jej riaditeľ Alexander Bortnikov je priamo podriadený prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý sám v 80. rokoch slúžil ako dôstojník KGB vo východnom Nemecku a pred vymenovaním za premiéra v roku 1999 bol riaditeľom FSB.
Putinovi odporcovia tvrdia, že vybudoval politický systém, ktorý je čoraz represívnejší a čoraz viac sa spolieha na FSB. Putinovi stúpenci naopak tvrdia, že Rusko čelí hybridnému útoku západných mocností a potrebuje FSB na zabezpečenie bezpečnosti a zachovanie suverenity.
Aby zákon vstúpil do platnosti, potrebuje ešte schválenie ruskými senátormi a podpis prezidenta Putina. Zvyčajne sa tak stáva krátko po prijatí normy poslancami, poznamenal Reuters.