Arménske úrady dnes obvinili významných predstaviteľov proruskej opozície z trestných činov spätých s korupciou. Opozícia tvrdí, že Sejran Ohanjan, Arcvik Minasjan a Artur Sargsjan sú prenasledovaní z politických dôvodov. Všetci traja sú členmi zoskupenia Arménska aliancia Roberta Kočarjana, ktorý bol prezidentom krajiny na južnom Kaukaze v rokoch 1998 až 2008, uviedla agentúra Reuters.
Pripomenula, že pod vedením premiéra Nikolu Pašinjana sa Arménsko priblížilo k Západu a dala najavo, že by sa chcelo stať členom Európskej únie. Naopak sa vzdialilo od Ruska ako svojho tradičného spojenca.
Obvinenia z trestných činov
Pašinjan, ktorý sa dostal k moci počas pouličných protestov v roku 2018, sa nedávno dostal do konfliktu s vysokopostavenými duchovnými, ako aj významným podnikateľom a bývalým politickým súperom. Parlamentné voľby sa majú v Arménsku konať na budúci rok.
Prokuratúra tvrdí, že bývalý minister obrany Ohanjan a bývalý minister životného prostredia Minasjan sa podieľali na podvode, vďaka ktorému Ohanjan získal pozemok v prírodnej rezervácii a postavil si tam dom. Minosjan s predajom pozemku súhlasil.
Ohanjana, ktorý je teraz predsedom poslaneckého klubu Arménskej aliancie, obvinili zo zneužitia právomocí, prania špinavých peňazí a úplatkárstva, Minasjana zo zneužitia právomocí. Obaja popreli, že by sa dopustili čohokoľvek zlého.
Pokus o prevrat
Tretí poslanec Arménskej aliancie Sargasjan sa podľa prokurátorov podieľal na pokuse o prevrat, ktorý podľa úradov organizoval arcibiskup Bagrat Galstanjan. Ten je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Sargsjan obvinenia odmietol.
Parlament dnes zbavil všetkých troch poslancov imunity.
Premiér Nikol Pašinjan minulý mesiac uviedol, že bezpečnostné zložky v Arménsku zmarili pokus o štátny prevrat. Prevrat podľa vyšetrovateľov chystal arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý vlani viedol opozičné demonštrácie za Pašinjanovo odstúpenie kvôli premiérovým ústupkom po prehratej vojne s Azerbajdžanom.
Vzťah Jerevanu k Moskve ochladol po prehratej vojne s Azerbajdžanom. V posledných rokoch sa tiež zhoršili vzťahy medzi vládou a vplyvnou arménskou apoštolskou cirkvou, ku ktorej sa hlási 95 percent obyvateľov krajiny. Na začiatku júna premiér vyzval veriacich na zvrhnutie hlavy tejto cirkvi, katolikosa Garegina II., ktorý naopak vyzýval Pašinjana na odstúpenie.